Prečo nestačí trénovať len to, čo ma baví?

Do tréningu triatlonistu vraj treba zaradiť plávanie so skúsenými plavcami v skupinke, behať viac kopcov, rýchle úseky na dráhe a nebyť na seba „mäkký". Má takéto prekonávanie sa zmysel pri cvičeniach, ktoré nemáme radi? Prečo striktne dodržiavať tréningový plán a neuhýbať pred aktivitami, ktoré nás nebavia? Odpovede na tieto otázky nájdete v našom článku. Pohodlie je totiž často najväčší nepriateľ, s ktorým sa počas tréningu treba vyrovnať.

Ľahšia cesta nie je vždy najlepšia

Táto otázka určitým spôsobom pripomína jednu okrídlenú radu k diétam: „Ak to chutí dobre, nejedz to!“ Túžime po veciach, ktorými si nevedomky ubližujeme a naopak, vyhýbame sa tým „zdravým". Poväčšine nám ani nechutia. Prečo je to tak? Človeka podvedome ťahá k veciam, ktoré potrebuje na prežitie. Dodávajú mu energiu a silu, zvyčajne však ide práve o stravu s vysokým obsahom bielkovín, cukru a tuku. Inštinktívne hľadá niečo, čo ho ihneď zasýti, čo je chutné, vizuálne zaujímavé a vysoko kalorické. Problém je však v tom, že naša civilizácia sa rýchlo mení a ľudský organizmus sa ešte nestihol prispôsobiť.

V minulosti dni napĺňali ťažké fyzické práce, lov, celodenné staranie sa o polia. Všetko len aby ľudia mali dať čo do úst a prežili. Pri takejto náročnej aktivite samozrejme mohli aj omnoho viac zjesť. Dnes sa popravte hýbeme oveľa menej, pričom jeme oveľa viac oveľa horšej stravy. Napríklad rýchle občerstvenie a sladkosti máme k dispozícii len asi posledných sto rokov. Pri prvej príležitosti si radšej oddýchneme a energiu necháme na dôležitejšie veci. Tvrdíme, že nemáme čas, a pritom nerobíme nič, aby sme si ho našli. Bezcieľne sa pohybujeme v tom istom kruhu a hľadáme jednoduché riešenia. Máme predpoklady pre lenivosť.

Čo s tým má spoločné tréning?

Aj pri tréningu sa radi vyhneme činnostiam, ktoré nás bolia. Musíme sa prekonávať. Nevieme sa do nich prinútiť, lebo sú pre nás ťažké. Beh do kopca, pravidelný ťažký alebo intenzívny tréning. V zásade však platí, že ak chceme napredovať a postupne prekonávať svoje slabé stránky, musíme robiť aj veci, ktoré nemáme veľmi v láske. Buď môžeme to, čo robíme, jednoducho odfláknuť a ostať priemerní, alebo sa môžeme prekonať, vyniknúť a zažiariť.

Spýtajte sa ktoréhokoľvek triatlonistu, ktorá časť pretekov je podľa neho najlepšia. Takmer každý vám potvrdí, že je to disciplína, v ktorej sa pohybuje najdlhšie, skvele ju ovláda a cíti sa pri nej pohodlne. A tu je kľúč k odpovedi na otázku z úvodu článku – my ľudia novodobí sa potrebujeme pri všetkom cítiť pohodlne. Je nám jedno, že to vôbec nie je efektívne a prínosné. A naopak – ak sme v niečom slabší, stojí nás to oveľa viac energie. Zároveň nás to však najviac posunie. Porovnajme si napr. plávanie s behom. Ak vezmeme do úvahy pomer spálených kalórií (v aeróbnom prahu), tak beh objektívne vyhráva, stojí nás viac energie.

Výkonný bežec, ktorý je však slabší plavec, považuje za jednoduchšie ísť si na 90 minút zabehať. Je to preňho pohodlnejšie než stráviť 30 minút vo vode. Niektorí sa narodili pre dlhé hodiny cyklistiky, iní zas pri nej trpia, tak sa dajú na beh. Existujú špecialisti na krátke trate, iných lákajú vytrvalostné disciplíny. Prečo teda nestačí trénovať len to, čo ma baví? Lebo ak sa pri niečom cítite nepohodlne a trápite sa, v konečnom dôsledku zosilniete a zrýchlite a zlepšíte celkový výkon.