Keď sa povie „obezita u detí“, mnohým napadne len čisto fyzický problém: nadbytočné kilogramy, pomalší pohyb či problém s oblečením. V skutočnosti však ide o oveľa komplexnejšiu tému, ktorá siaha hlbšie, do psychiky, rodinného prostredia aj do spôsobu života. Počet detí s nadváhou alebo obezitou na Slovensku a v Európe v posledných rokoch stúpa, a hoci ide o štatistiku, za každým číslom je konkrétny príbeh.
V nasledujúcich častiach sa pozrieme na to, ako rozpoznať problém včas, čo ho môže spôsobovať a čo konkrétne môžeš urobiť ako rodič, učiteľ alebo dospelý, ktorý dieťa sprevádza. Bez moralizovania. S rešpektom a nádejou, že aj malá zmena môže priniesť veľký rozdiel.
Detská obezita nie je len otázkou jedla. Súvisí s tým, ako sa deti hýbu (alebo nehýbu), koľko času trávia pri obrazovkách, aké vzory vidia u svojich rodičov a koľko priestoru majú na pohyb či odpočinok. Niekedy za ňou stoja dlhodobé rodinné návyky, inokedy školské stravovanie alebo aj snaha rodiča „dopriať všetko, čo my sme nemali“.
Dobrou správou však je, že zmena nemusí byť radikálna. V mnohých prípadoch stačí málo, ale pravidelne, trocha viac pohybu, menej sladených nápojov, viac spoločného času vonku namiesto pred obrazovkami. Nejde o hľadanie vinníka, ale o hľadanie možností. A tých je dnes viac než kedykoľvek predtým.
U detí sa obezita nehodnotí len podľa bežného počtu kilogramov, ale najmä podľa percentuálneho podielu telesného tuku vzhľadom na vek, pohlavie a výšku, tkz. BMI u detí. Rodičom však často chýba jasné vodítko, nie je vždy jednoduché povedať, či ide ešte o „rastové obdobie“ alebo už o problém, ktorý môže mať zdravotné dôsledky.
Najčastejšie sa na hodnotenie používa BMI (Body Mass Index) prispôsobené pre deti a mládež – tzv. percentilové grafy. Odborník vie pomocou nich určiť, či má dieťa normálnu váhu, nadváhu alebo obezitu.
Signály, ktoré by rodič nemal prehliadnuť:
Je dôležité si uvedomiť, že obezita nie je len estetická záležitosť. Už v detskom veku môže zvyšovať riziko vysokého krvného tlaku, cukrovky 2. typu, porúch spánku či dokonca psychických ťažkostí ako úzkosť alebo depresia. Aj preto platí, že čím skôr si problém všimneme, tým ľahšie sa s ním dá niečo robiť. Ideálne hravo, prirodzene a bez stresu.
Keď sa hovorí o obezite, väčšina ľudí si automaticky predstaví len zlú stravu. No u detí treba brať do úvahy oveľa komplexnejší obraz. Stravovanie je síce dôležité, ale zďaleka nie jediné, čo vplýva na váhu.
Najčastejšie príčiny:
Zjednodušene povedané, dieťa nerastie do šírky preto, že by bolo „lenivé“ alebo „maškrtné“, ale preto, že mu chýbajú správne návyky a rovnováha medzi energiou prijatou a vydanou.
Detská obezita sa môže zdať ako veľký problém, no riešenie často začína malými a konzistentnými zmenami v každodennom živote rodiny. Namiesto prísnych diét alebo zákazu sladkostí skúste vytvoriť prostredie a zdravé návyky v rodine, kde sú zdravé voľby jednoduché a prirodzené. Deti totiž napodobňujú to, čo vidia, ak rodičia siahajú po ovocí, hýbu sa, pijú vodu a netrávia celé večery pred televízorom, deti to budú považovať za normálne.
Čo v praxi pomáha:
Nie je potrebné prevrátiť celý život naruby. Aj malé kroky ako pravidelné raňajky, spoločný nedeľný výlet alebo obmedzenie sladkostí na víkend môžu mať veľký vplyv. Najmä ak ich udržíte dlhodobo čo je najdôležitejšie ak chceme vidieť výsledky. A ideálne je ak netreba riešiť nadváhu alebo stačí len myslieť vopred na to že jedna z najúčinnejších je prevencia detskej obezity.
Aj keď má rodič dobrý úmysel, pri snahe o zníženie váhy dieťaťa môže nevedome napáchať viac škody ako úžitku. Najčastejšou chybou je zahanbovanie. Poznámky typu „nechci ešte jeden koláč, veď sa už nezmestíš do bundy“ môžu u detí narušiť sebahodnotu, spôsobiť stres a dokonca viesť k poruchám príjmu potravy. Vyhýbajte sa aj prílišnému počítaniu kalórií, zakazovaniu jedla alebo porovnávaniu s inými deťmi. Dôležité je viesť dieťa k zdravému životnému štýlu, nie k „chudnutiu“.
Ak má dieťa výrazne zvýšenú hmotnosť vzhľadom na svoj vek a výšku, ak sa sťažuje na bolesť kĺbov, únavu, má problémy s pohybom alebo sa objavujú psychické ťažkosti (úzkosť, smútok, sociálne stiahnutie), je vhodné poradiť sa s detským lekárom alebo nutričným terapeutom. Odborník pomôže posúdiť situáciu bez hodnotenia, navrhne konkrétne kroky a pomôže aj rodičom pochopiť, ako podporiť zdravý vývoj dieťaťa bez nátlaku.
Zdravie detí by sme nemali merať len číslami na váhe. Oveľa dôležitejšia je kvalita života, radosť z pohybu, schopnosť zapojiť sa do aktivít s rovesníkmi, dobrý spánok či pozitívny vzťah k sebe samému. Zdravý životný štýl detí, ktorý bol v minulosti prirodzený.
Deti potrebujú cítiť, že ich prijímame také, aké sú. Ak chceme ovplyvniť ich návyky, nezačínajme kritikou, ale vlastným príkladom. Namiesto komentárov o tom, koľko vážia, im ukážme, že pohyb môže byť zábavný, spoločné jedlo chutné a zdravé, a že sa oplatí starať o svoje telo. Nie kvôli vzhľadu, ale preto, že si zaslúžia cítiť sa dobre.
Každý malý krok má zmysel. Zdravé zmeny nemusia byť dramatické, kľúčom je pravidelnosť, porozumenie a dôvera. Preto sa oplatí budovať pozitívne prostredie, s dobrým vzťahom ku športu, kde sa dieťa učí, že starostlivosť o zdravie je prirodzenou súčasťou života, nie niečo, čoho sa má báť.
