V posledných článkoch venovaných cyklistike sme často spomínali rôzne tréningové pásma, najmä ich základné delenie na aeróbne a anaeróbne. Čo najpresnejšie určiť správne tréningové zóny je možné len pri záťažových testoch. Tie nám však okrem základných zón povedia aj ďalšie dôležité veci, získame vďaka nim predstavu o športovej výkonnosti a progrese. Na základe týchto testov môžeme odsledovať úspešnosť tréningového plánu, prípadne ho prispôsobiť novým zisteniam.
Športová diagnostika a stanovenie správnych tréningových zón
Pravidelným opakovaní
záťažových testov dostávame objektívny obraz o našej
športovej výkonnosti a progrese, ktorý sme za minulé obdobie vykonali. Ak podstupujeme
športové testovanie po prvýkrát, získavame stavebné kamene pre tvorbu správneho
tréningového plánu, pri opakovaní nám testy povedia či sme
tréningový plán zostavili správne.
Z veľkého množstva
testov spomenieme tie najzákladnejšie, ktoré nám aj pri ich jednoduchom prevedení poskytujú veľkú výpovednú hodnotu. Prvý test v športovej kariére odporúčame urobiť vo vybavenom
športovom laboratóriu pod dohľadom
športového lekára. Môžeme tak získať niekoľko dôležitých údajov zo spirometrie, ako napríklad respiračný kvocient alebo VO2max (spotrebu kyslíka pri maximálnom úsilí) a ďalšie. Ak sme vybavený aspoň základným pulzmetrom a prístrojom, ktorý umožňuje merať wattový výkon (pre cyklistov najvhodnejší merač wattov v kľukách, v zadnom náboji alebo cyklotrenažér s meračom wattov) môžeme vykonať kvalitný test aj v domácich podmienkach na trenažéri. Vždy však odporúčame prítomnosť odborníka, či už skúseného cyklistu alebo športového lekára.
Základný funkčný test
Pre
cyklistu je najvhodnejšie absolvovať akýkoľvek
test na
cyklo trenažéri, s vlastným
bicyklom, nastavením posedu a frekvenciou šliapania na akú je zvyknutý.
Test môžeme absolvovať aj na
stacionárnom bicykli. Pre objektívnosť ďalších testov sa však pri každom teste snažme dodržať aspoň približne rovnaké podmienky.
S nasledujúcim
testom sa možno stretnete aj pod označením
Conconiho test. Predchádza mu rozcvičenie a zahriatie na nízkej
pulzovej frekvencii. Skúsenejší si vedia presne stanoviť
wattový výkon aj dĺžku zahriatia, tak aby dostali telo do optimálnych podmienok. Začiatočníci minimálne 5 až 10 minút pričom
intenzitu zvolia tak, aby bolo dýchanie voľné a rozprávať mohli kedykoľvek a bez problémov.
Test začíname v závislosti od výkonnosti pri 100W až 150 wattoch. Každých 30 sekúnd pridávame zaťaženie 15W a pokračujeme až do maximálneho úsilia, ktoré by sme mali dosiahnuť okolo ôsmej až dvanástej minúty. Kratší ani dlhší test sa neodporúča a je potrebné korigovať začiatočný wattový výkon.
Pridávanie 15W každých 30 sekúnd je orientačné a je možné pridať po dlhšom časovom úseku 20 alebo 30 wattov. Športovec sa však plynulejšie dokáže prispôsobiť záťažovému pásmu pri postupnom pridávaní menšej záťaže než nárazovo vyššej. Výsledkom testu je graf podobný obrázku č.1 získavame z neho tzv. deflekčný bod (ANP - anaeróbny prah) a maximálny výkon. Anaeróbny prah je v grafe miesto kde pulzová frekvencia začína narastať pomalšie než pridávaná záťaž. Zlom je tým výraznejší čím viac je športovec trénovaný. Tieto údaje bú veľmi hodnotné pri skladbe tréningového plánu.
Test na toleranciu laktátu
Ak chceme vykonať test, bude potrebné merať aj
hladinu laktátu v krvi špeciálny prístrojom, bez ktorého sa pri tomto teste nezaobídeme. Testu opäť predchádza rozjazdenie podobne ako v predchádzajúcom prípade.
Záťažový test sa bude skladať z
intervalov dĺžky 3 až 4 minúty s minútovou pauzou, počas ktorej budeme odoberať vzorku krvi a merať
hladinu laktátu.
Na konci každého úseku si zaznamenáme aj výkon vo wattoch a koncovú hodnotu pulzu. Počiatočné zaťaženie nastavíme približne tak aby sme po prvom úseku namerali hodnotu laktátu 1,5 - 2,2 mmol/l.
Intentzitu v jednotlivých intervaloch zvyšujeme v závislosti od
trénovanosti približne o 40 wattov.
Test môžeme ukončiť, ak má
testovaný športovec na konci niektorého intervalu hodnotu laktátu vyššiu ako 5mmol/l, trénovaní športovci môžu pokračovať a absolvovať úseky naviac. Najzákladnejší príklad výsledkov takého testu je uvedený v tabuľke.
Interval |
Wattový výkon |
Hladina laktátu |
Tepová frekvencia na konci intervalu |
1. |
210 W |
1,5 mmol/l |
142 p/min |
2. |
230 W |
1,3 mmol/l |
150 p/min |
3. |
265 W |
1,5 mmol/l |
160 p/min |
4. |
300 W |
2,4 mmol/l |
160 p/min |
5. |
335 W |
2,9 mmol/l |
172 p/min |
6. |
370 W |
5,0 mmol/l |
181 p/min |
7. |
410 W |
7,8 mmol/l |
188 p/min |
Výsledky testu na toleranciu laktátu
Pred každým
testom sa treba pripraviť na to, že výsledné hodnoty možno nebudú podľa našich predstáv. Presne na to však
záťažové testy slúžia. Ak nedosahujeme výsledky adekvátne t
réningovému úsiliu, je načase niečo zmeniť a prvá vec, na ktorú sa musíte pozrieť je váš
tréningový plán a
tréningový denník.
Ak však
tréningový plán zostavíte správne, bude vás po nasledujúcom
záťažovom teste tešiť, že pri rovnakej
tepovej frekvencii dosahujete vyšší
wattový výkon a dokážete posunúť aj hranicu
maximálneho výkonu na vyššie čísla.
Ako teda určíme správne tréningové zóny po absolvovaní týchto testov? Najdôležitejšie je absolvovať aspoň základný Conconiho test, z ktorého sa dozvedáme maximálny výkon a anaeróbny prah ANP. Na základe týchto údajov vieme určiť naše aeróbne tréningové pásmo, teda intenzitu, v ktorej budeme trénovať vytrvalosť, adaptovať telo na pravidelné zaťaženie a budovať pevný základ. Aeróbne pásmo tvorí 50 až 70% z maximálneho výkonu, hladina laktátu v pri tréningu v tomto pásme by mali byť medzi 1 až 2.5 mmol/l. Primerane tomu určíme aj tepovú frekvenciu pre aeróbne pásmo.
Ďalej z testov vieme, ktorému pásmu sa máme vyhýbať. Je to oblasť okolo ANP, hladina laktátu 2,5 až 4,5 mmol/l, kedy nám telo najmenej odpláca vynaloženú námahu. Prečo je to tak?
Najdôležitejšie tréningové pásmo je Pásmo tolerancie laktátu, ktoré sme určili druhým testom. Hladina laktátu sa pri tejto intenzite pohybuje od 5 mmol/l vyššie, tepová frekvencia primerane podľa výsledkov testu. V tomto pásme adaptujeme telo na vyššie rýchlostné zaťaženie. Je kľúčovým prvkom pre našu športovú výkonnosť. Tréning v tomto pásme je pre organizmus mimoriadne zaťaženie, po ktorom potrebuje dostatočný čas na obnovenie poškodených svalových buniek.
Zdroj: Dívald, L.: Kontrolovaný tréning.