Pripravili sme krátky report z Istria Gran Fondo Umag 2024 UCI World Series World Cup. Vyrazili sme v piatok počas pracovného dňa na obed z Bratislavy smer Umag Istria Gran Fondo s cieľom užiť si pekné cyklo preteky a kvalifikovať pretekárov na UCI World Series World Cup Aalborg 2024 v Dánsku.
My s Robom nastúpení načas, Kiwi opäť mešká, asi drsný meeting vo fabrike. Ja na notebooku až kým ma nevybilo, Kiwi na korporátnych calls v nemčine a Robo za volantom. Prišli sme pekne oddýchnutí, ja po niekoľkých dvanástkach v robote a žiadnom spánku som svieži ako dych po cesnaku. Nevadí dorazili sme v pohode a stihli registráciu. Rýchlo na ubytko, prezliecť a ísť rozjazdiť. Stihli sme o čosi dlhšiu jazdu okolo mesta ako minulý rok a aj s prejazdom posledných kilometrov. a teplota tiež bola asi o 15 stupňov vyššia ako minulý rok.
Rýchla pizza a pivo. Večer príprava bike a traťovky do dresu. Dal som len 1 gel s kofeínom nech ma neprepne, 3 gély isotonické a 3x tyčinka. Ráno budík, stres, lebo ho bolo málo cez týždeň a pekne doladiť pre pretekom krém, niečo na jedenie a hydratácia. Traťovky os SiS a PowerBar som pripravil už včera. Ešte zarábam SiS Beta Fuel a dávam pred pretekom Pre-Race Enervit.
Trať mala 112 km a 1720 m výškových. Ideme na štart, kde sme skúsili prvý koridor, ale nevydalo a chlapík nás vyhadzuje k medzi našich vo veku 41-45. Samozrejme tam zostáva mnoho ľudí, asi po známosti, z nášho a iných koridorov. Tento rok aspoň nebol v koridore odparkovaný karavan a auto, ktoré sme museli obchádzať na poslednom ročníku tejto akcie. Zmierený s predieraním sa cez 700 cyklistou pred nami a tlačený zozadu ďalšími 700 za nami. Odštartovalo sa a každý sa samozrejme tlačí dopredu. Snažím sa ísť bezpečnostne a netlačiť sa zbytočne dopredu. Po 10 km docela v pohode pri mori s niekoľko hupákmi a stáčame do vnútrozemia a ideme do kopca.
Na 20 km sme za 30 minút cyklo jazdy. Docela svižné tempo. Tam to znovu padne v strmšom stúpaní. Chytíme malú medzeru pred čelom už na kilometre rozťahaného pelotónu. Nasledujú hupy vo viniciach a stúpanie k mestu Buje, ktoré je na kopci. Inak veľmi pekné mestečko. Tam sa definitívne oddeľujeme od rýchlejšej časti balíka. V mojej skupinke mám asi 15 ľudí z vekovej skupinky a nachádzam sa niekde okolo 22. miesta, ale prepadnú sa ľahko viem aj na 37. Miesto. Za Buje je zjazd a prudký výšľap na Grožnan, kde je 93 m výškových na 930 metroch s 10 % stúpaním, ktorým sa vyjde na planinu a jemne sa stúpa na vrchol kopca. Tempo je na zvlnenom miernom stúpaní je okolo 34 km/h v našej hobby skupinke.
Po ňom nasleduje dlhý a strmý zjazd do doliny k rieke. Radšej dávam pozor, zase ležia majstri svetla popri krajnici. Tam sa malo ísť po šotoline, ale ide sa po novej asfaltke asi 40 km/h. Oddychujem v háku, lebo sa blíži stúpanie Oprtalj, kde sa stúpa 369 m na 6,8 % stúpaní. Tempo sa išlo okolo 14,7 km/h v našej skupinke. Tu pre mňa končia preteky a začína výlet. Kopce nemám najazdené, že vôbec v tempe a som stále v objemovke. V 16 % pasáži v strede stúpania idem len 13,4 km/h a 2100 VAM je na mňa asi horný limit v stúpaní, ak sa nechcem odpáliť hneď v úvode. Po stúpaní som zostal s jedným borcom a komplet balík nám ušiel. Na posledných metroch náš dobehla ešte nejaká cyklistika z mladšej skupinky. Na zvlnenom úseku hore dole dobiehame viacero cyklistov a v zjazde asi piati dobiehame kompletne našu skupinku zo stúpania. Úsek na rovine sa ide už len 36 km/h.
Nikomu z tabaku sa nechce ťahať a či skončíme top 250 alebo top 300 je jedno. Dorazíme pod kopec a začína sa boj. Všetci sú na tom akosi lepšie, tak som si našiel svoju výkonnostnú a pomaličky prichádza na vrchol Oprtalj v priemerke 14 km/h. Do cieľa nás čaká na zvlnenom tiahlom klesaní asi 30 km. Som tam asi s tromi borcami, teda nič moc, ale dobiehame v protivetre nejaké skupinky. Veľmi sa ťahať nedá, takže to ideme viac menej v Z2 s priemerkou 39 km/h. Ak nastúpim, nika sa nepridá. Tempo sa postupne spomaľuje a dobieha nás ďalší balík. Do záveru sa tempo zvyšuje a niektorí ľudia odletia na brdkom v posledných kilometroch. Do cieľa prichádzame v menšej skupinke, kde špurt sa ide 52,5 km/h. Chalani už čakajú v cieli s pekný výsledkom a umiestnením na 12. a 16. mieste v našej vekovej kategórii s časom 3 hodiny 6 minút so stratou na víťaza 10 a 12 minút.
Veľmi pekné priemerky 35.69 km/h a 35.94 km/h. Ja som prišiel v čase 3 hodiny 32 minút s priemerkou 31.65 km/h. Naši top pretekári sú tým pádom s prehľadom kvalifikovaní na UCI World Series World Cup Aalborg 2024 v Dánsku. Následne sme pekne vyjazdili 70 km výjazdom do Poreč a cez pekné vyľudnené vnútrozemie naspäť a pridali si niečo vyše 600 m výškových.
Vyjadrenia závodníkov z nášho tímu CC Trenujeme.
“Istria GranFondo to zase bolo🙈 Cesta tam klasicky ubehla ako nič - pár telefonátov po nemecky. Ešte, že Žanži šoféroval inak by som asi napálil s autom do zvodidiel, ale v poho, v dobrej psychickej kondícii sme dorazili do Umagu. Chlapci ma klasicky sfúkli, ze uz davno sme tam mohli byť, keby ma nemuseli čakať. Žiadne karavany neboli zaparkované na štartovej rovinke a tak si hovoríme, že organizácia tento rok na jedničku 😁.
Ubytko sme bookli s vyhladom na more no výhľad na more v realite moc nebol ale bol, len ho trebalo hladať. Aspoň bolo lacné. Večer namazať retiazku. Ráno 6:00 budíček. Od 4;00 som sa trepal na posteli ako kapor na drevenej doske pred Vianocami. Keďže som mal so Žanžim spoločnú posteľ, tak som sa trepal po tichu🎏.
Ráno raňajky. Karol to vzal klasicky 4x drevorubačský zlepenec. Pri poslednom ale zistil, že si zamenil jedálniček s Istria 300 a zistil, že sa prezral ako také 🐷 Ale to už bolo neskoro. Hold, plné bruško bude ťahať minimálne so prvého kopca.
Potom klasika, fronta na toaletu a ideme na to. Plán bol jasný - hodinu pred štartom sa usadiť na štartovacej čiare a držať si pole position. To sa nám aj krásne podarilo. Koridor sa postupne plnil a plnil a plnil a my sme tešili a tešili a tešili že ako sme s tým vypiekli, že sme v age grupe top výkonných mladých športovcov namiesto našej dôchodcovskej v treťom koridore. Zvrat ale prišiel 15 minút pred štartom.
UCI komisár vtrhol do koridoru a všetkých staršie vyzerajúcich začal kontrolovať, ale keďže sme sa predbehli až o 2 vekové kategórie, nebolo až také ťažké rozoznať, že patríme podstatne ďalej geriatrickým smerom do koridoru. Tak nás s kamenou tvárou vykázal, gou aut, gou aut naw, du ju anderstend mi? Tak sme zvesili úsmevy a vyrazili proti 1500 za nami stojácimi naspeedovanými bajkermi. Chvíľku to trvalo ale nakoniec sme sa predsa len dostali presne tam kam patríme, do úplnej riti …. No a bolo odštartované, samozrejme v tej riti sa aj po štartovom výstrele dlho, dlho nič nedeje a tak sme si užívali ešte aspoň chvíľku parádne počasie. Aso stratou pár minút sa hýbeme, stíhací závod začína.
Prvých 40 km by som zhrnul stručne - ideš srot (pre mňa to bolo UTP) a v tom šrote sa len tesne vyhýbaš hromadným pádom. A stále si sám sebe hovoríš to čo vždy, čo tu zase robím, veď idem plný kotol a celý pelotónu nevidno, načo je toto dobré…. Potom prichádza prvé stúpanie, pozitívne je, že celý pelotón aspoň vidím, ale je mi to prd platné, lebo som pod kopec došiel vybuchaný ako poistky. No nič, to že som vybuchaný ako poistky, nikoho nezaujíma a kopec sa ako vždy ide mega šrot. A tam sa zase len sám seba pýtam, načo je toto dobré… Potom zjazd, jazdci mimo trate, krv a rozbité bajky mi len dodávajú odvahu v tých zjazdoch. Kua skoro som zavaril brzdy, tak som sa bal aby som nepadol.
No ale ako Žanži vraví, kto brzdí nevyhráva a tak bolo teda vybrzdenú stratu dobiehať. Valím naplno a vidím stánok s občerstvením. Hovorím si, že na hot dog je moc teplo, ale trošku vody by bolo fajn a tak vystrčím ruku a kričím. Daj mi vodu, kua vodu, a chudák babenka, asi dobrovoľníčka a cyklistu videla asi len na obrázku ak vôbec. Vzala flasu a tesne pred tým ako som jej ju chcel vytrhnúť v 43km/h rýchlosti z ruky mi tú flasu hodila… Následky katastrofálne, vykĺbila mi palec na ruke. Od palca sa fľaša odrazila do mojej sánky a potom letela ďalej do pelotónu.A tak som nakoniec nemal ani hot dog, ani vodu, ale zase som mal vyklbený palec a rozbitú hubu. V korporáte tomu hovoríme win win 🙃 OK OK. Ešte jeden krát kopec a ide sa do cieľa.
Kua nemám ani potuchy ktorý som, kde je Karol a kde je Zanzi (ach tie vysielačky by sa kua že hodili) a tak si to valím v celkom dobre pracujúcej skupinke do cieľa. Keďže sme si dojazd deň pred tým prešli tak som vedel, že je tam tesne pred cieľom pravouhlá zákruta a ja veľmi dobre vybavený technický jazdec som si do tej zákruty radšej dupol. Hlavne, aby som neuviazol v nejakej kolízii, ktorú by som pri mojich zručnostiach mohol zapríčiniť. Pravouhlú dávam z druhej pozície z mojej celkom početnej skupinky. Hovorím si, že haaaaa paráda a teraz im to všetkým ukážem.
Do cieľa ešte 500m. Nohy v pohode - všetko super ale po 100 m mi začal vykapať kón co prešiel pravouhlú ako prvý. Tak mu vravím kua nezavadzaj idem na to a tak sa dostávam asi 400 m pred štartovou lajnou do cieľa skupinky. Idem čo to dá, už len 100 m a stále som na čele. Nechcem tomu veriť, ale je to tak a tak sa už pomaly začínam tešiť aspoň zo skupinkového víťazstva. Nooo, ale keďže cyklistika je šport, v ktorom môže vyhrať každý na méte 50 m do cieľa sa začína písať realita. Začína ma valcovať prvý pretekár, hovorím si, jeden, to je OK.
Za ním hneď ďalší, hovorím si, to je ešte tiež OK. Potom to prišlo, prevalcovali ma na posledných metroch aspoň desiati. Ak mám pravdu povedať na posledných 5 metroch som sa ešte ako tak spamätal a 3 som predbehol naspäť. To už bol koniec a pretínam sklamaný z tohto špurtu cieľovú čiaru na neviem akom mieste. Teším sa, že tú čiaru pretínam na bajku a nie v sanitke. V koridore hľadám chalanov, ale nič a tak čakám. Žanži prichádza o malú chvíľku v pohodovom tempíčku a o ďalšiu chvíľku aj Karol, ešte že sme všetci v zdraví dobro došli. 💪 Potom sme ti na vyjazdenie šupli do Poreče a večer osláviť kvalifikáciu.”
“Odštartované. Balík sa začína hýbať. Problém so zacvaknutím ľavej tretry. Obieha ma 50 ľudí 🤷♂🙈. Nasleduje kružák na ktorom sa ide vpravo, po 100 m odbočka vľavo. Vzniká lievik. Vychádzam na chodník a beriem si späť stratených 50 pozícií plus niečo navyše 😂. Po štarte sa ide mestom, kružáky, spomalovače, ostrovčeky 🤯. Prežívam. Snažím sa dostať čo najviac dopredu po pravej strane cesty. Zistujem že všetci rýchlejší sa tlačia po ľavej strane. Kým sa ide po pobreží fúka od mora z pravej strany. Niekoľko ľudí je nejakých 7 km veľký pád 7-10 ľudí.
Ľudia, bicykle, fľaše po pravej strane cesty. Dokážem sa vyhnúť valím ďalej. Pred odbočkou na kružáku do vnútrozemia sa zdravím s Danom Čarnokým. Povie mi, že o chvíľu bude cesta zužená iba do jedného pruhu (oprava cesty). Nastáva opäť lievik a pád. Prežívam. Počas jazdy v jednom pruhu sú na ceste spomalovače v podobe 0,5 az 1m šotolinky. Snažím sa to skákať. Cestou do Buje sa ide zvlneným terénom. Sem tam nejaký pád na rovine ba dokonca aj v kopcoch. Držím si už pravú stranu. Pády sa odohrávajú na pravej časti vozovky. Stále sa držím na konci prvého mega balíka cca +200 pretekárov.
Moje spomienky na hromadný pád mi nedovolia v hlave tlačiť sa viac dopredu🤷♂. Zjazd pred Buje a nasledujúce stúpanie do Buje už začína byť náročné. Balík sa trhá. Moja zlá pozícia na konci balíka ma pripraví o účasť v prednejšých skupinkách. Prudká stojka na Grožnjan mi nerobí problémy. Čakal som že sa tam zastavím. V kopcoch sa posúvam dopredu. V zjazdoch idem svoj štandard. Na ceste nebujačím ako na MTB 😂. Idem v balíku s odstupom na jazdca pred sebou. Ked aj svojou opatrnosťou nechám dieru za zákrutou si to vždy doskáčem. Prvé stúpanie na Oprtalj. Idem si svoje tempo v kopci a pokúšam sa doskáčiť ďalšiu skupinku. V polke kopca sa nepribližujem. Musím si ich dôcvaknúť kým prídeme hore inak budem putovať sám 😅. Cca 1,5 km pred vrcholom som si skupinku dobehol. Nasleduje okruh kde nás čaká ešte raz stúpanie Oprtalj cca 5 km/ Karol dopis prevýšenie. Som zabudovaný v skupinke.
Pridávam ruku k dielu na špici, ale zbytočne nebujačím. Druhé stúpanie Oprtalj, hovorím si v polke kopca to rozbalím a pôjdem podlahu. Ale borci z tejto skupinky idú podlahu od začiatku stúpania. Idem s nimi. Visím za oci. Držím sa. Hore nás vyjde cca 7 ľudí z asi 25 pôvodne. Hore si kričím o vodu. Dostávam fľašu pekne do ruky. Predtým som dal gel. Zapijam vodou cca 1,5 dl. Odhadzujem zvyšok fľaše a valíme do cieľa. Aktívne pracujem na cele. Väčšina ma nakúpené, vozia sa len v haku. Postupne dobíhame odpadlíkov. Naša skupinka naberá na množstve pretekárov. Málo kto chce spolupracovať. Stále pridávam ruku k dielu. Niekedy az moc, po dlhej špici a nasledujúcom brdku ledva vyhakujem.
Pretekári sa začnú naháňať az od prudkej lavotocivej zákruty cca 10 km do cieľa. V poslednom kratkom stúpani cca 5 km pred cieľom pritláča este viac na pilu. V pohode sa držím. U niektorých prichádzajú kŕče. Celý deň pažák jak svina, čo viac si môžem priať 🔝☀😎👌. Záverečné 2-3 km sa ide v hadiku. Kružák cca 800 m pred cieľom. Ide sa vľavo. 500 m sa začínajú borci laktovať (spurt v tabaku 🤦♂) sprintuje sa, držím si odstup lebo aj v tabaku su borci premotivovani 🤷♂. Došpurtujem v skupinke 🏁.nominovaný do 🇩🇰 na UCI World Series World Cup. Cieľ cesty splnený ✅ Na počudovanie borci nevedeli”
