Príjemné slnečné dni lákajú milovníkov prírody von na prechádzky. Ideálnym spôsobom, ako si vychutnať krásu našich lesov je práve turistika. Zbaľ si vodu, zaviaž turistické topánky, nasaď šiltovku a môžeš vyraziť za nádhernými výhľadmi. Prinášame ti niekoľko tipov na turistiku v Malých Karpatoch neďaleko Bratislavy.
Letné obdobie je ako stvorené na objavovanie prírodných krás rovnako ako dych berúcich výhľadov. Ak teda hľadáš túry na Slovensku vhodné aj pre začiatočníkov či rodiny s deťmi, ktoré ťa príjemne prekvapia a zároveň uspokoja tvoju túžbu po dobrodružnej vychádzke a miernom kardiu, prinášame ti naše tipy na víkendovú turistiku v Karpatoch.
Plavecký hrad bol postavený v 13. storočí ako obranná hraničná pevnosť, nakoľko mal výbornú strategickú polohu a týči sa na vápencovom brale. Zaujímavosťou je, že sa tu nachádzala jedna z prvých tlačiarní na Slovensku, z ktorej vyšli rôzne kalendáre, spevníky, biblie a iné tlačené produkty. Hrad bol v rukách niekoľkých vlastníkov a posledným bol rod Pálfiovcov. V roku 1706 ho však poškodilo a dobilo cisárske vojsko a odvtedy začal chátrať.
Táto krásna zrúcanina dýchajúca históriou sa nachádza v západnej časti Malých Karpát nad dedinkou Plavecké Podhradie. Práve tam na železničnej stanici sa začína najjednoduchšia trasa vhodná aj pre deti. Vedie po modrej turistickej značke cez les s miernym stúpaním. Pri hrade by si mal byť približne za 30 až 45 minút. Ak sa chceš k hradu dostať z Plaveckého Mikuláša, musíš nasledovať žltú turistickú značku. Táto trasa je o niečo dlhšia, ale rovnako krásna. Pri zrúcanine by si mal byť približne za 1,5 hodiny.
Odmenou za všetky našliapané kroky do kopca ti budú jedinečné panoramatické výhľady na Záhorskú nížinu a Malé Karpaty, ktoré sú krásne počas každého ročného obdobia. Z hradu sa dodnes zachovali viaceré časti, ako napríklad delostrelecké bašty, múry renesančného paláca či steny veže. Od roku 2014 prebieha čiastočná obnova a konzervácia ruín, no hrad je aj napriek tomu stále prístupný. V okolí taktiež nájdeš niekoľko ohnísk, kde si môžeš opiecť špekáčik či klobásku. Pred odchodom však treba oheň starostlivo zahasiť, aby nevznikol lesný požiar.
Na zrúcaninu hradu Pajštún sa môžeš dostať dvomi cestami. Môžeš začať v Stupave, odkiaľ ťa bude viesť žltá značka približne 1 hodinu alebo pôjdeš z Borinky – odtiaľ sa nasledovaním červenej značky dostaneš do cieľa približne za 45 minút. Je to krátka a nenáročná turistická vychádzka vhodná aj pre deti.
Ak prídeš autom, môžeš ho nechať zaparkované v Stupave v časti Obora alebo v Borinke pri budove pošty. Obe cesty vedú s miernym stúpaním cez krásne malokarpatské lesy. Tesne pred vrcholom kopca nastáva trochu strmšie stúpanie, ktoré však netrvá dlho, a čoskoro sa dostaneš k vstupnej bráne hradu. Tu ťa privíta bezpochyby najzaujímavejšia časť zrúcaniny, a to hlavy chrličov trčiace z múra. Kedysi ich bolo deväť, no na pôvodnom mieste dodnes zostalo len päť hláv. Keď sa lepšie zadívaš, môžeš si všimnúť, že každý z chrličov má iný výraz tváre. Jedného spadnutého na zemi si dokonca môžeš prezrieť aj zblízka.
Z hradu dodnes ostali len rozpadajúce sa múry a zvyšky základov, ale napriek tomu má toto miesto veľmi príjemnú atmosféru. Za dobrého počasia môžeš odtiaľ vidieť okolité dedinky a lesy a pri výbornej viditeľnosti môžeš spozorovať dokonca i rakúske Alpy. Obľúbenou činnosťou turistov je tu najmä opekanie, o čom svedčí aj množstvo ohnísk. Niektorí sem však prídu tiež stanovať a pozorovať hviezdy. Netreba sa zľaknúť, ak pri hrade stretneš domácich, ako napríklad líšky, ktoré sem prilákala vôňa špekáčikov.
Okrem krásnych výhľadov a opekania sú motívom mnohých návštevníkov aj skalné steny v okolí hradu. Nachádza sa tu takmer 100 lezeckých ciest rôznych obtiažností. Treba si ale dávať veľký pozor a v každom prípade používať prilbu na hlavu. Stáva sa, že sa zhora uvoľňujú kamene alebo ich hádžu samotní turisti, ktorí netušia, že sa pod nimi nachádzajú horolezci.
Turistická vychádzka sa začína pri hrade Devín, ktorý odporúčame preskúmať aj v rámci prehliadky. Z výšky hradieb je krásny výhľad na celú lokalitu a špeciálne na sútok rieky Moravy a Dunaja. V okolí sa môžeš pristaviť tiež pri pamätníku železnej opony a pri Bráne slobody. Z parkoviska pod hradom následne vyrazíš po modrej značke a popri cintoríne prejdeš na cestičku stúpajúcu k Sandbergu. Počas sezóny môžeš pri Devínskej Kobyle dokonca stretnúť stádo voľne sa pasúcich kôz, ktoré tu zabraňujú rozširovaniu náletových rastlín.
Ako sa budeš postupne približovať k Sandbergu, cesta povedie cez Waitov lom. Ten bol kedysi súčasťou prvej vápenky v Bratislave. Nachádza sa tu veľký labyrint v tvare kruhu inšpirovaný slávnym labyrintom z katedrály Chartres a taktiež tu môžeš nájsť množstvo vzácnych rastlín, živočíchov a dokonca aj skamenelín. Postupne sa dostaneš k pieskovcovým svahom Sandbergu, ktoré pochádzajú z obdobia treťohôr. Vtedy sa na tomto území rozprestieralo more, o čom značí aj výskyt veľkého počtu skamenených ulitníkov a morských živočíchov.
Z tohto miesta pokračuješ po žltej turistickej značke po smerovník Rovnica a od neho budeš nasledovať zelenú, až kým neprídeš na samotný vrchol Devínskej Kobyly. Na najvyššom mieste vo výške 514 m n. m. sa týči nová obľúbená turistická atrakcia postavená v roku 2020 – vyhliadková veža prezývaná aj „modlivka“. Jej dizajn bol inšpirovaný v tejto lokalite rozšírenou modlivkou zelenou, je vysoká 21 m a výhľad z nej skutočne stojí za všetky nachodené kroky.
V rôznych výškových úrovniach sa na veži nachádzajú vyhliadkové plošiny, ktoré ponúkajú nádherné panoramatické výhľady nielen na Devínsku Novú Ves a Slovensko, ale aj k našim susedom do Česka, Rakúska a Maďarska. Za dobrej viditeľnosti je z nej vidieť do Brna, Prahy, Viedne, Budapešti, Gabčíkova či Košíc. Pod vežou sa nachádzajú tiež pozostatky raketovej základne z čias studenej vojny. Následne budeš pokračovať za červenou značkou po asfaltovej ceste, kým dorazíš na rázcestie Dúbravská Hlavica. Odtiaľ sa pripojíš doľava na žltú značku až do Dúbravky. Tu sa pri kultúrnom dome môžeš odviezť MHD naspäť pod hrad Devín alebo kamkoľvek budeš potrebovať. Dĺžka celej trasy je približne 12 km a ľahkým turistickým tempom trvá asi 4 hodiny.
Tento výstup patrí k malokarpatským klasikám a mnoho turistov ho označuje za jeden z najkrajších v Malých Karpatoch. Hneď po Zárubách ide o druhý najvyšší kopec pohoria s nadmorskou výškou 754 m n. m. Turistický výstup na Vysokú je počas letnej sezóny vhodný aj na rodinnú turistiku, a to hlavne trasa z dedinky Kuchyňa, pretože je veľmi dobre dostupná.
Ak sa rozhodneš prísť autom, najvhodnejšie je zaparkovať ho v obci Kuchyňa na konci dediny, odkiaľ vedie modrá turistická značka. Jej nasledovaním sa miernym tempom dostaneš do rekreačnej oblasti Vývrat približne za pol hodiny až 40 minút a ďalej nasleduješ značku v krásnych lesoch. V nich prevládajú najmä buk, javor, lipa a brest a počas cesty si môžeš všimnúť i starú železničnú trať smerujúcu z bývalého, dnes už nefunkčného, kameňolomu. Pokračuješ hore kopcom po modrej značke až k sedlu pod kopcom Prístodolok. Nachádza sa tu malé ohnisko, kde si môžeš na chvíľku oddýchnuť, občerstviť sa a načerpať sily na strmší výstup pod vrcholkom kopca.
Hore ťa čakajú nádherné panoramatické výhľady na Karpaty, ale aj vzdialenejšie kopce. Vápencový skalnatý hrebeň Vysokej zdobený trojmetrovým dreveným krížom je jednoznačne najkrajšou časťou túry. Ak sa sem vyberieš v čase, keď sa tu nenachádza príliš veľa turistov, môžeš zbadať i rôznu lesnú zver od diviaka cez srnky až po muflóna. Celú trasu aj s menšími zastávkami stihneš do 2 – 3 hodín. Na túre sa nezabúdaj správať zodpovedne voči prírode a všetky odpadky si po sebe pozbieraj a odnes do kontajnera. Predovšetkým počas horúcich letných dní je taktiež dôležité, aby si si so sebou zobral dostatok tekutín, pokrývku hlavy a natrel sa opaľovacím krémom. Nakoľko je v lesných porastoch rozšírený výskyt kliešťov, komárov a iného hmyzu, užitočným pomocníkom počas tvojich výletov bude aj repelent, ktorý ťa ochráni pred nepríjemnými uštipnutiami.
