Šimon Wahlandt, rodák z Hontianskych Nemiec, patrí medzi najlepších slovenských triatlonistov. Medzi jeho najväčšie úspechy na medzinárodnej scéne patrí úspešné dokončenie tohtoročného preteku IRONMAN 70.3 Mallorca. Okrem triatlonu žne úspechy aj v bežeckom svete, kde sa mu podarilo tento rok vybojovať titul vicemajstra Slovenska v polmaratóne. V rozhovore sa dozvieš, ako vyzerá jeho tréningový proces, či mu pomáha športová výbava alebo ako vyzeral jeho prvý triatlonový pretek.
Ahoj a ďakujem. Ak mám byť úprimný, tento úspech si cením najviac spomedzi atletických výkonov. V Trnave sa zišla skvelá konkurencia, všetci boli v dobrej forme po zime, a boli to prvé veľké preteky po korone. Celý pretek ma veľmi bavil, lebo sa bežalo naozaj rýchlo.
Do toho chalani skúšali nastupovať a o medaile sa bojovalo až do posledných metrov. Na finiš som si veril, čo sa mi nakoniec aj vyplatilo, ale siahol som si na samé dno mojich síl. Budúci rok by som rád vylepšil môj maratónsky čas na 100. ročníku košického maratónu, ale verím, že som ešte nepovedal posledné slovo ani na polmaratóne.
Triatlon mi učaroval tým, že to je kombinácia troch samostatne populárnych športov. Hľadal som novú výzvu v behu a triatlon mi prišiel ako skvelá voľba, keďže mám veľmi rád aj bicyklovanie. Úplne som tomu prepadol a skoro všetok voľný čas venujem triatlonu, či už svojmu tréningu, alebo sledovaniu pretekov.
Začnem trošku naopak. Na triatlone je super, že keď ma prestane baviť jedna disciplína, stále sú tu ďalšie dve, ktoré ma bavia a môžem sa sústrediť na ne. Ale keby mám vybrať jednu, tak je to určite beh. To je moja srdcovka, keďže som sa od behu dostal k triatlonu. Najväčší priestor na zlepšenie vidím určite v plávaní, keďže to je najtechnickejšia disciplína. Ľuďom, ktorí neplávali od malička, sa to už ťažko dobieha.
Pretek hodnotím veľmi pozitívne, keďže IM70.3 Mallorca je jeden z najväčších na svete. Bola tam skvelá atmosféra, prišlo nás tam pozrieť veľa známych a priateľov. Z klubu nás pretekalo asi sedem, takže o hecovanie nebola núdza. Samotný pretek neprebiehal podľa predstáv, keďže plávanie mi veľmi nevyšlo.
Následne v depe som dostal extrémny krč do lýtka a z neoprenu mi musel pomáhať cudzí pretekár. Na cyklistike som sa snažil dohnať manko na klubových parťákov, čo ma stálo veľa síl, ktoré následne chýbali na behu. Z kŕču som sa spamätal až v zjazde, ktorý bol po 35 km. Na behu som musel v prvej polovici zastať asi 10 krát pre bolesť v spodnom chrbte.
V druhej polovici to už povolilo, ale nebol som schopný bežať tempo pod 4:00 min/km, čo je pri mojom polmaratóne za 1:10 dosť hanba. Možno to vyznie kriticky na to, ako som nakoniec skončil, ale sám od seba mám vyššie očakávania. Na dobrý výsledok z polovičného ironmana stále čakám (smiech).
Bol to FTVŠ super šprint v Bratislave. Mal som požičaný dres od kamaráta, na čo som bol dodatočne v cieli upozornený, že nemôžu dvaja pretekať s rovnakým menom na drese (smiech). Všetko bolo pre mňa nové. Ako si uložiť bike v depe, ako čo najrýchlejšie spraviť prechody, atď.
Pred každým štartom som bol plný adrenalínu a celý som sa triasol. Nakoniec som skončil v semifinále, pričom mi chýbalo jedno miesto, aby som postúpil do finále, ale celé som si to veľmi užil.
Začnem pondelkom, ten mávam rest day. Po celom týždni tréningov padne dobre oddýchnuť si fyzicky aj psychicky od športu. V utorky, štvrtky a občas piatky ráno plávame. Utorok poobede mám ťažký bicykel a v stredu mám bežecký tréning na dráhe s mojim klubom TRI2FLY. Štvrtok mávam dlhší aeróbny beh, piatok ľahký bicykel.
Cez víkend sú buď preteky, alebo ťažký tréning prechodov bike+beh. Nedeľa je pre dlhé jazdy 100 km+ alebo long run. Samozrejme, mení sa to podľa toho, v akej časti sezóny sa nachádzam. Týždenne mi to vychádza na 9-14 hodín čistého tréningu. Ešte spomeniem, že pred sezónou chodíme na klubové sústredenie na Malorke, čo je pre mňa jeden z highlightov roka.
Počas zimy alebo offseason sa snažím zaradiť aj silový tréning, tenis, bedminton, turistiku a iné športy, na ktoré počas sezóny nie je veľmi čas. No počas sezóny idú tieto veci do úzadia.
Priznám sa, že toto je moja achillova päta. Kamaráti sa mi často smejú, že fungujem na pizzi a Coca Cole. Šťastie pri triatlone je, že spálim všetko, čo zjem, a stále mám pocit, že som hladný. V zásade sa snažím, aby som mal pestrú stravu, k tomu beriem pár doplnkov výživy ako magnézium alebo zinok. Často jedávam vonku, keďže varenie ma nebaví.
Rád by som sa umiestnil v top 3 na pretekoch Ironman 70.3 a kvalifikoval sa na majstrovstvá sveta. Ak sa podarí pridať nejaké medaile z MSR v atletike a triatlone, bude to super. Ale musím sa priznať, že čím som starší, tým viac si užívam tréningový proces a všetky veci okolo toho, ako naháňanie sa za medailami.
Aby určite vyhľadal triatlonový klub, najlepšie TRI2FLY, alebo minimálne trénera. Človek, ktorý nemá skúsenosti s vytrvalostným tréningom, sa môže zo začiatku veľmi ľahko pretrénovať alebo si privodiť zranenie.
Výhoda klubu je, že vám ľudia z neho vedia ponúknuť mnoho užitočných rád, hlavne zo začiatku, podporia vás v tréningoch, pretekoch a celkovo vám spríjemnia a zjednodušia triatlonový život.
Každý sa snaží mať najlepšiu možnú výbavu, či je to bicykel, tenisky alebo neopren, čo dokáže ísť dosť do peňazí. Povedal by som, že je to hlavne vec komfortu a štýlu, lebo kým nepretekáte na tej najvyššej úrovni, kde rozhoduje každý detail, tak vám tá výbava preteky nevyhrá.
Na jarnú sezónu začnem Majcichovskou desiatkou, poprípade behom Devin Bratislava. Zo začiatku leta by som chcel isť IM 70.3 Kraichgau. Rád by som sa kvalifikoval na majstrovstvá sveta v IM 70.3 vo Fínskom Lahti. Pomedzi to, samozrejme, budem pretekať slovenský pohár v triatlone. Na jeseň bude asi priorita košický maratón.
