Jedinečné spojenie troch športových podujatí do jednej série. 123athlon spája obľúbený nočný beh mestom Liptovský Mikuláš, Cross Duatlon Hrabovo – Malinô Brdo a Cross Triatlon na Liptovskej Mare. Organizátor podujatí Majkl Velner v rozhovore vysvetľuje, čo je na organizovaní podujatia najťažšie, spomína úsmevnú príhodu priamo z trate a dozvieš sa tiež, kedy plánujú trate certifikovať.
Za tých viac ako 10 rokov je toho určite veľmi veľa. Keď si spomeniem na náš prvý Cross Triatlon, kde sme nemali časomieru, merali sme pretekárom čas na starom telefóne a ručne si to zapisovali na papier. Časomiera s čipmi teraz vyzerá ako z inej galaxie. V zásade sa učíme každým rokom, ako lepšie navrhnúť trať, ako ju vyznačiť, ako zvládať organizáciu v depe alebo pri prezentácii. Tento rok je výnimočný v tom, že sme zmenili trate a teda skúsenosti z minulosti sa nám určite budú hodiť.
Jednoznačne si myslím, že koncept 123 - teda beh, duatlon a triatlon je výborný. Každý pretekár si v ňom nájde svoju disciplínu a na záver ohodnotíme aj tých ktorí sa rozhodli ísť na celú sériu. Navyše na Liptove sú výborné podmienky práve pre krosové preteky s nádhernými výhľadmi. Osobne naše podujatia stále nazývam “dedinské preteky” - nechceme sa hrať na veľkých profesionálov, aj preto sú naše trate krátke a relatívne nenáročné. Cieľom je prilákať ľudí k športu. Pre veľa ľudí je bežeckým cieľom roka bez prestávky odbehnúť 5km trať na Night Rune - vzdialenosť, kvôli ktorej veľa serióznych bežcov ani neobúva tenisky.
Na Cross Triatlone nám každý rok varí výborné cestoviny pre všetkých pretekárov kolegov otec, pre ktorého je táto poľná kuchyňa na Liptovskej Mare na jeden deň veľkým podujatím, na ktoré sa pripravuje týždne dopredu a vždy sa tam teší. Takže si myslím, že výnimoční sme v rodinnej atmosfére, ktorá je na všetkých pretekoch. Zároveň sa snažíme pretekárom poskytnúť maximálny komfort, takže je bežné že v cieli nie sú len jablká v bedničke, ale nakrájané pomaranče, banány, melón, ananás, hrozno.
Za tie roky sme si už celkom zvykli a máme dobre zautomatizované procesy, kde každý jednotlivec vie čo má robiť, a začo je zodpovedný/á. V posledných rokoch sú to najmä trate. Síce, ako som spomínal, Liptov je výborný na kros, ale na druhú stranu relatívne často musíme meniť trate a miesto pre zázemie, nakoľko tu prebieha aj veľa zmien a výstavby. Dobre naplánovať trať, následne ju vykomunikovať a dostať všetky povolenia, aby sme niekomu nebehali po záhrade, dáva zabrať asi najviac. Každý rok nás tiež potrápia ceny pre víťazov. Chceme aby každý ocenený dostal hodnotnú cenu, ale bohužiaľ nie každý rok sa nám podarí zohnať dostatok cien.
Ťažko povedať. Návštevnosť na podujatiach nám každým rokom rástla, ale potom prišla pandémia a my sme dva roky nerobili krosové preteky, iba nočný beh sa nám podaril. Tam sa návšetvnosť drží dlhodobo na rovnakých číslach. Pre Duatlon a Triatlon to buden tento rok akoby nanovo. V prípade veľkého záujmu by sme určite chceli zväčšovať kapacitu, ale určite sa to nezaobíde bez ďalšej zmeny lokality, najmä pre Cross Triatlon. Night Run je ešte komplikovanejší, pretože námestie v Liptovskom Mikuláši je už pomaličky na hrane. Ale v prípade veľkého záujmu by sme určite hľadali alternatívne miesta.
Určite áno. Debata prebieha ale nakoľko sme tento rok menili trasy na Duatlon a Triatlon tak ich chceme najskôr otestovať v praxi. Trať na Night Run sme tento rok chceli certifikovať, ale chýba nám na nej pár metrov, takže si to vyžaduje viac práce. Zrejme sa pokúsime požiadať o certifikáciu budúci rok.
Pokiaľ sa ide človek zabaviť a zašportovať si, tak je uplne jedno na čom príde. Chodia k nám aj ľudia s viac ako 20 ročnými horskými bicyklami a užívajú si deň a atmosféru, keďže ich cieľ nie je bedňa. Ale samozrejme, ak niekto myslí od začiatku na pódium tak tréning je nevyhnutný. Výbava vie určite veľmi dopomôcť tiež. Napríklad na Cross Duatlone máme celú cyklistickú časť do kopca, takže ľahší a dobre sprevodovaný bicykel je obrovská výhoda. Jeden rok sa nám na Duatlon prihlásil pár, ktorému vyšiel spoločný štart. Keď som ich videl na štarte tak mi skoro zabehlo, pani mala fatbike a jej partner išiel na cesťáku - trať bola vtedy po asfaltovej ceste. Tu asi všetci pochopia kto mal väčšiu výhodu.
Určite áno! Pokiaľ to človek ešte neskúsil tak to vrelo odporúčam. Samozrejme že pretek vie byť fyzicky náročný, ale to veľmi záleží ako to človek berie a aké si nastaví tempo. V zásade aj preto máme kratšie trate, aby ich v pohode zvládol aj menej trénovaný človek, a Ironman-i to môžu brať ako ľahký šprint.Takže podľa mňa stačí len odhodlanie a chuť.
Mám pocit, že nečakané situácie zažívame každý rok, keď sa niečo pokazí, nefunguje ako má, alebo nebodaj na niečo zabudneme alebo úplne podceníme. Jedna príjemná spomienka je, keď sme na jednom z prvých ročníkov Cross Triatlonu zabudli informovať starostu obce, že časť trate povedie cez obec. Skoro ráno sme vyrazili do obce a starosta to zobral športovo, dokonca vyhlásil do obecného rozhlasu, že bude pretek a približné časy prechodu cyklistov. Bolo potom príjemné vidieť ako obyvatelia vyšli pred svoje domy a povzbudzovali pretekárov.
Relatívne čerstvo v pamäti mám minuloročný výkon Tibora Šahajdu na 10 km trati na NightRun-e. Kde som mu pôvodne mal robiť predvoj na bicykli, nakoniec som skončil po jeho boku ako pacer, aby videl na tachometer a mohol ísť svoje stanovené tempo. Áno, on bežal a ja som bol na bicykli, ale aj tak som bol rád že to bol elektrobike. Myslím že tempom 3.04 nám spravil traťový rekord, ktorý sa bude ťažko prekonávať.
Najmladších si moc nepamätám, nakoľko tí sa nám každý rok menia. Ale väčšinou má najmladší okolo 5-6 rokov. Zároveň nás veľmi teší že pravidelne každý rok si prídu Night Run zabehnúť dvaja 80 roční páni. Taktiež sa často stáva, že na Duatlon a Triatlon sa nám do štafiet registrujú rodiny, napríklad otec s dcérou a podobne, prípadne sa prída dedko, ktorí odpláva na Triatlone.
