Marek nám naplánoval krásny cyklistický výlet okolo jazera Neusiedler See v Rakúsku. Kto nepozná túto skvelú cyklo destináciu neďaleko Bratislavy ako stvorenú na cyklistický výlet, tak si môže prečítať náš zážitok a tipy. Jazero je v Burgenlande a z jednej strany sú nízke kopce s vinicami a z druhej rovinka smerom na Maďarsko.
Autom sme prišli na verejné parkovisko v mestečku Weiden am See. Informáciu o voľnom parkovaní si potvrdzujeme priamo u domácich.
Zdá sa, že sezóna je tu v plnom prúde, ale rána sú tu pozvoľné a deň sa tu rozbieha až po 10:00. 😌 Takže si nedokupujem cyklo okuliare, svoje som si totiž úspešne zabudla doma.
Štartujeme tiež pozvoľna smerom na Podersdorf am See, kúsok po cyklo trase na asfalte a kúsok po jemnom štrku. Ja si štrkové cesty pochvaľujem, ale cestní cyklisti majú na chvíľku naozaj menšie nepohodlie.
V mestečku Podersdorf si dávame povinnú prestávku. Dominantou mesta je púťová atrakcia maják, ale je nádherný. Pokračujeme na našom výlete cez rôzne cyklo cesty ďalej cez soľnú časť jazera Oberer Stinkersee, čo je fascinujúce miesto. Aktuálne bola plocha jazera vyschnutá, takže pôsobila bielo a uprostred sa pohybovali vtáky. Všade lietali bociany. Bolo to zvláštne magické.
My už však pozeráme bufety na kávu. V tejto časti ich nie je mnoho a navyše sú otvorené vo veľmi rozličných časoch. Niektoré len počas víkendov, iné zas nie v hodinách, ktoré nám aktuálne vyhovovali.
Pred Illmitzom nájdeme bufet s naozaj super pánom, ktorý nám poradil. V meste Illmitz je pri kostole skvelá káva. Tento tip si treba uchovať. V živote som v Rakúsku nepila lepšiu kávu.
Vlastne ani neviem, ako bezpečne sme sa vykľučkovali z mesta na cyklotrasu, ktorá je mimoriadne plynulá a bezpečná.
Dovolím si malé porovnanie s Balatonom. Táto trasa je ešte o čosi plynulejšia ako tá okolo Balatonu.
V maďarskej časti je spočiatku taká vizuálna nuda. Ale pre nás to bola tá časť, kde sme šliapli do pedálov a našli si miesto na obed. Neskúšali sme špeciálne domácu maďarskú kuchyňu, a to len kvôli mne. Bojím sa jesť také ťažké jedlá pri športe. Takže sme si našli bufet priamo na cyklotrase.
Som však presvedčená, že nech zájdete kamkoľvek, bude vám tam dobre. Maďari zvyknú byť pohostinní, o čom svedčia aj ich porcie.
🙈 Opäť polovicu obeda balím a vtláčam ho do cyklodresu. Veď sa ešte zíde.
A od nášho obeda začína naozaj sranda. Ja mám veľmi rada kopčeky. A tu sú. Takže si užívam stúpania, za každé si udeľujem prémiu a samozrejme opäť Marekovi vysvetľujem, že si zaslúžim bodkovaný dres. 😂
Po tomto zvlnenom úseku prejdeme opäť na rakúsku stranu jazera. Nadobúdame pocit, že od Mörbischu je to už len dole kopcom. Veľmi príjemné je jazdiť s výhľadom na jazero pomedzi vinohradnícke oblasti.
Tu vedie zrejme vínna cesta, takže v tejto oblasti je naozaj veľa vinárničiek a bufetov. Lenže my s Marekom pijeme málo, takže sme si tento druh ochutnávky neužili.
To by ste nám mohli napísať vy, aké to je z tejto stránky. Musí to byť očarujúce, keďže turizmus je tu zjavne viac orientovaný na vínnu cestu a aktivity okolo jazera. Na tejto strane nájdete aj viac púťových atrakcií. My im rozumieme, ale neobdivujeme ich.
Našou poslednou zastávkou je bufet Maisel’s Weisse. Pôsobí ako pajzlík, ale pani je zlatá a hovorí snáď každým jazykom. Po nemecky, anglicky, maďarsky aj slovensky.
Povedala by som, že to bola ešte taká poctivá krčmárka.
A potom už po jemnučkom asfalte hajde k autu. Na záver sa nám naozaj zdalo, že neustále klesáme, a boli tu aj náročnejšie zákruty. Ale naozaj nič, čo by sa nedalo zvládnuť.
Na trase je čisto, vždy je kde doplniť vodu a jedlo, obchod je v každej dedine, netreba sa báť. Celá trasa je otvorená, tak ak svieti slnko je dobre mať so sebou SPF. Jediné, čo nám absentovalo, bola moja rýchlosť bicyklovania. Takže za mňa dokonale aj ma cyklo výlet, pekné cyklo trasy a cesty, ale aj na máknutie si.
