Tento rok sme sa rozhodli absolvovať cyklo hobby preteky Alpenbrevet Platin Tour, čo je skvelá cyklo výzva s parametrami 7011 m výškových a 267 km. Na výzvu je lepšie mať niečo málo natrénované, nech to človek nejde na hrane od štartu. Ako hobby cyklista, čo nemá veľa času popri dvoch prácach veľmi trénovať som vnímal nielen výzvu trať prejsť, ale ako tak to dať na pohodu. Navyše posledné roky ani váha nie je optimálna pre tie kopcovité etapy. Vždy som bol v Alpách len na cyklo výlete, cykloturistike, ale nikdy som si nebol prejsť cykloturistiku ako pretek.
Limitom môže byť na takejto výletnej akcii nielen kondícia. Napríklad aj skoré stmievanie, teda jazda po tme, nepohoda v žalúdku, nechuť do jedla, protivietor, zima, zlé počasie alebo iné okolnosti. Prípravu som nemohol nejako špeciálne prispôsobiť tejto akcii, lebo trénujem skôr ako sa dá, ako systematicky. Snažil som sa kontinuálne od novembra nájsť na jazdenie štyri až štrnásť hodín týždenne. Pred Alpenbrevet som mal najazdených niečo vyše 11 000 km a 140 000 m výškových čo by malo na dojazd v pohode stačiť, ale od júla v práci bolo extrémne veľa práce a práve obdobie pred pretekom som veľmi nemal čas trénovať.
Našťastie sa mi podaril v júli objemový tréning, za 4 dni som dal 938 km a 10 000 výškových v čom rátam aj TT - Rysy 2023. Nech si telo zvykne na jazdy s trvaním 10 hodín aspoň pár krát pre pretekom. Ešte začiatkom roka sa podarilo aj februárové sústredko 8 dní na Lanzarote, čo je skvelý štart do sezóny. Už tu bol koniec augusta a za týždeň preteky, tak som si dal viac dní bez jazdenia, nech si oddýchnem. Cesta do Švajčiarska trvala 10 hodín a nakoniec sme išli z našej tréningovej partie len traja. Na apartmáne sa k nám pridali Kiwiho kamoši z Nemecka.
Apartmán v peknom prostredí švajčiarskych Álp v meste Andermatt, kde bol aj štart. Výprava Alpenbrevet 2023 začala krátky rozjazdom deň pred pretekom z mesta Andermatt, kde bol štart, na Oberallpass v 2046 m. Tento kopec je na našej 268 km dlhej trati na Alpenbrevet posledným stúpaním. Rozjazd vyšiel na parádu. Krátke cyklo dresy a niečo vyše 600 metrov v stúpaní s top výhľadmi. Na večeru poriadna pasta a základ.
Počasie sa výrazne zlepšilo oproti tomu, čo hlásili pred týždňom. Vzduch je ešte po studenom fronte, ktorý prechádzal Alpami, dosť chladný. Pred pretekom sme dali pizzu a večer pozeráme predpoveď na sedlách ráno, či nebude pršať, snežiť. Dážď bol definitívne von z hry, ale teploty boli niečo nad nulou v prvých dvoch sedlách o 8:00. Pripravil som si niekoľko možností oblečenia a to buď fukerka s tenkou vestou alebo bunda Sportful Fiandre Pro. Ostatné veci ako návleky, bufka, rukavice som mal pripravené a podľa stavu ráno sa rozhodnem čo ešte zoberiem. Základné gely, tyčinky, magnézium som si dal už do vreciek bundy, nech ráno neriešim. Bicykel Isaac Element s Sram Red Etap AXS je ľahký a rýchly, len jediný problém je predná píla 50x37, čo som síce skompenzoval vzadu 10-33 kazetou, ale neviem či to na skoro dve hodiny v stúpaní viac krát po sebe nebude príliš ťažké.
Ráno pred pretekom bolo 4:00 ráno a raňajkoval som, postupne som sa obliekol a riešil final prípravy na bicykli. Nakoniec som sa rozhodol pre možnosť čo ma udrží viac v teple, teda bundu. Nezobral som si len Fiandre návleky na kolená. Zobral som si nabíjačku, predné a zadné blikacie svetlo, kapsičku na jedlo na rám z vrchu a kapsičku s bombičkou. Ideme na štart. Je síce chladno, ale nie až tak ako som čakal, možno hore to bude horšie. Mal som pocit, že som oblečený až veľmi. Zostal zneistený, či to bolo dobré rozhodnutie aj s dlhými rukavicami a bundou. Aspoň vidno, že obliecť sa na Alpy nie je také jednoduché, ako sa obliecť doma na Balorke, kde sa za isté chyby menej platí.
Bolo 6:15, ohlásili štart, zapol som navigáciu a išli sme do zjazdu smer na mesto Wassen, kde je ostrý štart po zjazde. Ide sa po tme, teda idem pomaly. Dole som prišiel medzi prvými, ale na odbočke išlo so mnou veľa silnejších jazdcov a tak som ich nechal ísť do kopca. Ostal jeden pán, čo tiež ide na pohodu, tak sme pokecali niekoľko kilometrov. Mal veľa ľudí čo ho podporujú na trati, tak sa môže cestou prezliecť, čo je veľká výhoda pri cyklo jazde, kde teploty pôjdu od 4 do 33 stupňov. Išiel som si svoje tempo, v 1500 m výškových asi na 17 km ma dobiehli chalani. Chvíľu som išiel z ich skupinkou, ale potom mi vypadávajú úplne zbytočné dlhé rukavice z bundy na zem, ktoré som viac menej ani nepotreboval, lebo bolo asi 8 stupňov v zjazde. Musel sa trochu vrátiť a už úplne som po chvíľke vypadol zo skupiny a aj z tempa.
Aspoň sú príjemné výhľady na kopce zaliate slnkom v okolí sedla Sustenpass, na ktoré zostávalo ešte asi 600 m stúpania. Nohy oťaželi, ale pomáha prestávka na semafóre, kde sme chytili červenú. Definitívne som stratil všetkých čo išli pred našou skupinou a aj rýchlejších z našej skupiny. Postupne som sa dostal na sedlo po záverečných serpentínach. Nestál som, len som zapol bundu do zjazdu. Cítil som prsty na rukách, ale nedávam rukavice, nestíham. Kolená riadne oziabajú. Zjazd je parádny s množstvom zákrut a fakt akčný. Ešte nie je premávka. Obehol som niekoľko ľudí, čo je nezvyk. Konečne občerstvovačka.
Sustenpass som prešiel za 2:11:30, kde je stúpanie, zjazd a cesta na občerstvovačku. Na občerstovačke slabota, ale zobral som si banán, pomaranč, chlieb so syrom a doplnil vodu, ionťák. Veľmi dlho som sa nezdržal a idem na druhé stúpanie. Ideálny čas na kopec je pod dve hodiny, teda už teraz na prvom kopci som stratil 15 minút. Druhé sedlo je Grimselpass, ktoré je od občerstvovačky stále hore z výšky 700m na 2164 m. Najprv sa mi ide fajn, chlapík v skupine sa chystá na čas okolo 12 hodín. Si hovorím fajn výlet. Držal som sa skupinky až takmer na začiatok serpentín a tam ma začalo bolieť koleno. Nevyzeralo to dobre a taksom si vystúpil z tempa iných a prešiel na svoje tempo. Začínal ma predbiehať už každý. Na sedlo sa snažím čo najviac točiť kadenciu, ale nedarilo sa to v každej strmšej pasáži.
Po príchode na vrchol som zapol bundu a idem do zjazdu. Brutálne fúka studený vietor. Koleno bez návlekov trpelo ešte viac. Do toho autá, motorkári a iní cyklisti. Bolo to dosť nebezpečné a motorky extrémne vadia, lebo jazdia riskantne. V zjazde sme šli v skupinke miestami 30 km/h, lebo nás blokovalo auto. Prišiel som na veľkú občerstvovačku v doline, kde je veľa ľudí aj z iných trás. Prezliekol som sa do letného, je tu teplejšie. Doplnil vodu, niečo zjedol a trochu strečoval. Na Grimselpass som stratil 40 minút, tým, že som spomalil na posledných kilometroch a aj nás blokovalo auto v zjazde. Vyrazil som do kopca, po pár km opäť koleno štrajkovalo. Výhľady cestou boli opäť skvelé, ale šliapať som musel veľmi opatrne. Posledné 3 kilometre pred vrcholom som stál viac krát, lebo stúpanie na Nufenenpass je priemerne 8,6 % na 13 km. Vrchol je na 2476 m, teda je tam tiež dosť zima. V závere sa obliekam do Fiandre Pro, ktorú som opásal dočasne okolo pása na výstup.
Pravá noha tyč, ľavá prechladnutá šľacha a 4300 výškových za mnou, 2800 m výškových na 150 km predo mnou. Znelo to už lepšie a cieľ sa blíži. Zjazd išiel po panelovej ceste, ale ide to pekne, len cítiť občas to koleno dokonca aj v zjazde. Veľmi som netlačil, na občerstvovačke som skúšal zohnať nejakú masť alebo utlmovač bolesti na šľachy. Miesto k pitiu a jedlu som zamieril k sanitke. Spýtal som sa po anglicky či nemajú nejakú masť na koleno. Nepochodil som. Chlapík povedal, že masáž je lepšia! Výborne, tak s manko takmer 2 hodiny to je jedno a išiel som na masáž nôh a zdôrazňujem pichanie pod kolenom. Potom som sa v pohode najedol, čas som prestla vnímať. Ambície sa zmenili z prísť v rozumnom čase na dokončiť. Koleno po masáži nebolelo.
Najedený som vyrazil daľej z Airolo pomaly dole. Je to tiahli kopec dole s občasnými hupmi a rovinkami. Bolo skoro 28 stupňov, ale nedal som si dole bundu. Išla skupinka a radšej sa chytám do háku. Išlo sa svižne 40-45 km/h, akoby sme nemali skoro 200 km v nohách. Proste na pohodu, ale hlavne sa treba roznastupovať. Začalo byť fest teplo a teplota bola už 33 stupňov. Skupinka chcela, aby som striedal, ale pekne som sa šetril. Veď som na výlete. Snažili sa ma zbaviť, ale vždy sa mi to nejako podarilo uhákovať, veď ide o prežitie. Hlavne som dával pozor, nech veľmi nepresilím koleno. Chlapci pekne ťahali. Po pol hodine pochopili, že ma bolí koleno a chlapík z balíka sa pýta, či viem, že máme ešte dve sedlá do konca. Tak mu som mu povedal, že hej, len musím ísť opatrne. Klesli sme na 200 m výškových a začalo tiahle stúpanie smer občerstvovačka. Po dlhej dobe som niekoho predbehol, ale to už len z kategórie neviem či prídem do cieľa. Na hupkoch sa dalo zrýchliť, ale strmší kopec ma vždy zastavil. Na občerstvovačke nie je ani sanitka, teda som sa opýtal len zaniťákov či nemajú masť na šľachy alebo koleno proti bolesti. Nerozumeli veľmi po anglicky a pani mi podáva ľad. Strátil som nádej. Niečo som zjedol, ale už mi veľmi nič nechutilo. Ešte aj chlieb a syr sú oschnuté. Hecol som sa a niečo málo som dal do seba, doplnil som elektrolyty z vrecka do vody a druhú fľašu nechám čistú vodu. Ionťák mi prestal robiť dobre na 200 km.
Do cieľa ešte 68 km a radšej som po dlhšej pauze vyrazil do stúpania na Lukmanierpass. Na tomto 99 km sledovanom úseku som namiesto 4 hodín mal čas 5 hodín. Stúpanie našťastie nebolo také strmé a môhol som pekne pomaly ťahať hore. Obehla ma menšia skupina. Na toto sedlo síce neboli v stúpaní žiadne výhľady, ale je tu minimum áut, čo je super. Na vrchu ma dobiehol jeden chlapík v tuneli, kde končí sedlo. Už išlo o čas, bol podvečer a hore začínalo byť chladno. Išli do zjazdu, ale ide dosť pomaly. Dobiehol som ešte jedného a ten tiež neuhákoval, asi mal čas. Zjazd bol dlhý. Pred koncom bola na kraji cesty sanitka, niekto asi nezvládol riadenie. Nezastavoval som, lebo tma ma asi neminie. Dobehol som nejakých ľudí a prišiel na občerstvovačku. Už bolo sedem hodín a tma bude pred ôsmou. Našiel som konečne sanitku, kde niečo majú a mažem koleno. Doplnil niečo málo, čo vo mňa vošlo, ale jesť už idú len pomaranč a banány. Masť zaberá a koleno funguje aspoň na nejaký čas. Na tomto sedle som oproti cieľovému času stratil len 30 minút a ešte predbehol niekoľko ľudí. To mi aj tak nestačilo a na konci som odrátaval s parťákmi posledné výškové metre sedla v šere po západe slnka. Nebolo je to ideálne, hlavne ak viem, že cesty nie sú zatvorené celý deň. Nemáal som ani riadne predné svetlo a tak som sa púšťal do len veľmi opatrne do zjazdu.
Do cieľovej rovinky som prišiel za svetla mestského osvetlenia s časom jazdy 13 hodín 13 minút. Bol som vcelku rád, že som stihol limit. Chalani už vyše hodinu až dve v cieli. Večer ma fajn vyplo. Bol to skvelý zážitok. Škoda premávky, slabších občerstvovačiek a prefúknutia, inak by som sa trochu menej vytrápil a viac bicykloval v pohode. Oproti Istria 300, kde sú všetky cesty pre cyklistov zatvorené to bolo z tohto pohľadu slabšie, ale je asi iné zavrieť 5 sediel v Alpách. :) Najlepší čas mal Robo s časom jazdy 10 hodín 46 minút. Trasa je tu https://www.strava.com/activities/9770665970 a spálil som podľa budíka 8106 kalórií.
