Triatlonistka Romana Gajdošová o motivácii a príprave na olympiádu v Tokiu - „Ak človek chce, cesta sa vždy nájde“

Romana je rodáčka z Košíc, ktorá sa triatlonu začala venovať až v pätnástich rokoch. A dnes je najlepšou slovenskou triatlonistkou reprezentujúcou nás na mnohých medzinárodných pretekoch. Prečo sa začala venovať triatlonu, či ako vyzerá jej denný tréningový plán, sa dočítate v rozhovore s Romanou Gajdošovou.

Keďže si s triatlonom začala až v pätnástich rokoch, nemala si problém dostať sa do tréningového procesu?

K športu som bola vedená od malička, takže naskočiť do procesu triatlonového tréningu nebol až taký šok. Našťastie nemám problém s ranným vstávaním, a tak aj bazén pred školou ráno o 6 som zvládala. :)

Prečo si si vybrala práve triatlon a nie jeden z troch športov, z ktorých pozostáva?

Necelý rok som sa venovala atletike, ale prestalo ma to baviť. Triatlon vďaka kombinácii troch športov, pre mňa predstavuje väčšiu zábavu na rozdiel od atletiky. Aj keď mi jedna disciplína úplne “nechutí”, tie ďalšie dve mi to vždy spestria. Práve tá rôznorodosť sa mi veľmi páči.

Triatlon jednoznačne patrí medzi tie náročnejšie športy. Aké fyzické a psychické atribúty potrebuje mať človek na to, aby sa mu mohol venovať?

Myslím si, že najdôležitejšia je vôľa. Ak človek chce, cesta sa vždy nájde. Ostatné je o tréningu. Z prsta si kondičku asi nikto nevytiahne. :) U väčšiny amatérov je ale postrachom triatlonu plávanie.

Ako vyzerá tvoj týždenný tréningový proces? Koľko hodín týždenne venuješ tréningu?

Aktuálne sa snažím týždenne odtrénovať 17-20 hodín. Najviac času však venujem plávaniu. V bazéne strávim cca 8 hodín. Plávaním, behom a cyklistikou to ale nekončí. V zime sa snažím viac venovať aj posilňovaniu a kompenzačným cvičeniam. Do tréningových hodín nepočítam strečing a rozcvičky.

Momentálne máš zo všetkých slovenských triatlonistov bodovo najbližšie ku kvalifikácii na olympiádu v Tokiu v roku 2020. Venuješ teraz počas kvalifikácie triatlonu viac času ako doposiaľ?

V januári 2018 som skončila bakalárske štúdium a začala sa triatlonu venovať naplno. Mala som možnosť prihlásiť sa na magisterské štúdium, chcela som ale o olympiádu zabojovať na maximum, čo by mi škola neumožnila. Ja tomu hovorím, že teraz je to už naostro. :)

Nemáš pred štartom na veľkých pretekoch stres alebo strach? Ak áno, ako sa s ním vyrovnávaš?

Áno, mávam trošku strach aj stres, ale každým jedným veľkým pretekom sa to zlepšuje. Na 90 % pretekov sa veľmi teším. V deň pretekov na mňa ale príde “štarťák” a od nervozity ma pobolieva brucho. Snažím sa dať do pohody tým, že si predstavujem ako pretekám a podávam na trati to, čo už roky trénujem. Hovorím si, že si to aspoň v rámci možností chcem užiť. :)

Kde je tvoje zázemie medzi pretekmi a sústredeniami?

Posledných šesť rokov žijem v Brne, kam som sa kvôli štúdiu a triatlonu po strednej škole presťahovala. Mám tam výborné zázemie a tréningové podmienky, a to vďaka môjmu českému tímu “Konrad Tools Team”. Som však dosť rodinne založený typ, preto vždy, keď mám možnosť, na pár dní cestujem domov do Košíc.

Ako hodnotíš rok 2018?

So začiatkom kvalifikácie sa kvalita pretekárov na Svetových pohároch aj pretekoch Svetovej série (kvalifikačné preteky) veľmi pozdvihla. Preto to bolo pre mňa náročnejšie a moje výsledky neboli až tak zvučné ako v roku 2017. Ja som ale spokojná, pretože viem, že som vo výkonnosti urobila skok na vyššiu úroveň a som schopná zbierať body do kvalifikačného rebríčka. Na olympiádu do Tokia 2020 sa dostane 55 najlepších triatlonistov a triatlonistiek. V roku 2019 budeme Romane držať palce vo všetkých kvalifikačných pretekoch, nech sa jej splní sen a reprezentuje Slovensko na Olympiáde 2020.