Peter Kuračka pomáha športovcom, tímom, trénerom a iným ľuďom, ktorých profesia vyžaduje neustále podávanie vrcholových výkonov. Pôsobil ako profesionálny futbalista a počas kariéry sa intenzívne zaujímal o psychickú stránku výkonnosti športovca. V rozhovore vysvetľuje, ako prebieha mentálny tréning športovca a komu môže športový psychológ pomôcť.
Mentálna príprava je bežnou súčasťou vrcholového športu. Ako by ste ju opísali niekomu, kto s ňou nemá žiadnu skúsenosť?
Mentálna príprava je systematický a cieľený rozvoj mentálnych schopností potrebných v športe alebo v oblasti, ktorej sa klient venuje. Jej súčasťou je tréning a zdokonaľovanie schopností, ako napríklad zvládanie stresu, koncentrácia, sebadôvera, stanovovanie cieľov, práca s emóciami. Tak, ako športovec trénuje techniku alebo fyzičku, tak isto sa dá pracovať aj na mentálnych schopnostiach. Preto v tej jadrovej podobe tomu hovoríme TPS – tréning psychických schopností. Mentálna príprava pomáha jednotlivcom aj tímom, aby dokázali dlhodobo optimalizovať svoju výkonnosť a aby bolo spokojní s tým, čo robia.
Ako tento druh prípravy zvyčajne prebieha?
Väčšinou nás osloví športovec, môže to byť aj tréner, rodič alebo funkcionár klubu s nejakou požiadavkou. Na prvom sedení sa väčšinou so športovcami rozprávame o jeho potrebách, urobíme analýzu situácie a všetkých dôležitých okolností. Podľa toho nastavíme mentálnu prípravu špecializovanú pre daného klienta. Pre nás je dôležité, aby to klientovi pomohlo v reálnych situáciách, či už v súťaži, zápase alebo aj mimo športu. Podstatné je aj to, aby samotná mentálna príprava športovcov bavila.
Sám ste v kopačkách strávili dlhé roky. Pomáhajú vám v psychologickej praxi osobné skúsenosti ligového futbalistu?
Áno, pomáha mi to. Prežil som všetky aspekty života vrcholového športovca, zažil som tlak a nároky na tej najvyššej slovenskej úrovni. Hrali sme Európsku ligu, s Trnavou sme bojovali o titul v slovenskej lige, takže tie podstatné veci som prežil na vlastnej koži. Je to však len malá časť toho, čo potrebujem využiť momentálne v praxi. Pri mentálnom koučingu ide o špecializovanú činnosť, kde pomáham športovcom v rozvoji, takže to vyžaduje odlišné zručnosti a procesy.
Využívali ste športového psychológa aj vy sám?
Áno, využil som špecializované služby v období, keď som cítil, že stres a tlak by som mohol zvládať lepšie. To už som bol starší a bol som v záverečnej fáze svojej kariéry. Necítil som vtedy radosť z futbalu, netešil som sa na tréningy. Bol som nervózny a napätý pred zápasom a niekedy aj pred tréningom. Cítil som veľký stres a nebol som si istý, či moje schopnosti stačia na úroveň, ktorú odo mňa žiadajú. Ak by som mal prístup k službám športového psychológia už skôr, napr. vo veku medzi 16-20 rokov, určite by mi to pomohlo v mojej ďalšej kariére.
Zapája sa do mentálnej prípravy športovca aj jeho tréner alebo manažér? Do akej miery môže športový tréner v tejto oblasti pomôcť svojmu zverencovi?
Tie settingy sú rôzne. Ak sa aj tréner zapojí do mentálnej prípravy, je to určite plus. Vtedy vytvoríme vlastne taký minitím a spoločne vieme lepšie koordinovať mentálnu prípravu, aj prípadné vylepšenia tréningového procesu alebo zápasového koučingu. Dnes sú hlavne mladí tréneri viac otvorení spolupráci a potom z toho benefituje aj športovec alebo celý tím.
Stáva sa aj to, že ma osloví manažér alebo manažérska spoločnosť, aby som pomohol hráčovi, ktorého zastrešujú alebo nejakej skupine hráčov. Výsledky vidia aj oni v tom, že hráč sa výkonnostne zlepšuje. Stalo sa napríklad, že nám zavolal manažér, že potrebuje pomôcť s jedným hráčom. Hráčovi sa momentálne nedarilo a športovo neprežíval najlepšie obdobie. Po niekoľko mesačnej spolupráci a zlepšení výkonov si hráča vybral zahraničný klub a mohol sa posunúť do lepšej súťaže. Z čoho samozrejme benefitoval hráč aj manžér.
Existujú rozdiely medzi mentálnou prípravou juniorov a vrcholových športovcov?
Určité prvky sú spoločné a sú v príprave aj rozdiely. Príprava vrcholových športovcov je väčšinou viac špecializovaná, zameraná na detaily, na jemné zmeny v príprave na súťaž alebo v tréningovom procese. Tak ako na tejto úrovni pracujú športovci na technických detailoch, tak je dôležité cibriť mentálne detaily. To napríklad znamená, akú mentálnu prípravu má tesne pred štartom, ako vie usmerniť svoju koncentráciu, svoje myšlienky. Aj toto je potrebné trénovať.
Aj myslenie potrebuje svoju disciplínu, na druhej strane uvoľnenosť. Ak to na tréningu nechávame voľne bežať a neriešime, potom je veľmi náročné zvládať tlak a očakávania v súťaži. Pri mladých športovcoch je mentálna príprava väčšinou širšia a viac dlhodobejšie zameraná. Nejde primárne o to, podať čo najlepší výkon v nasledujúcej súťaži, ale hlavne o dlhodobý rozvoj a radosť zo športu. Rozvíjame mentálne schopnosti podobne ako u vrcholových, ale ešte viac akcentujeme komplexný rozvoj osobnosti, vzdelanie, sociálne zručnosti a podobne.
Okrem jednotlivcov využívajú vaše služby aj športové tímy. Čo môže kolektívu športovcov dopomôcť k zmysluplnej spolupráci a lepším výsledkom?
U tímov je priestor na mentálnu prípravu ešte väčší. Tu si myslím, že sú často rezervy v pôsobení trénerov. Tímová dynamika, vzťahy, spolupráca vs konkurencia v tíme, vodcovstvo, komunikácia, to sú témy, kde je veľký priestor na rozvoj. Niektorí tréneri sú úspešnejší práve z dôvodu, že za prvé pracujú hĺbkovo aj s týmito vecami. A za druhé, pretože využívajú spoluprácu so športovým psychológom alebo mentálnym koučom, ktorý im pomôže uchopiť niektoré veci a pracovať s nimi. Ako príklad uvediem Aďa Guľu, ktorý okrem vysoko profesionálneho prístupu, vlastného rozvoja, dlhodobo využíva spoluprácu v oblasti mentálnej prípravy.
Aké výsledky môže športovec očakávať od mentálneho tréningu? Kedy vieme, že príprava splnila svoj účel?
Pri spolupráci máme dva základné piliere alebo očakávania. Prvým je dlhodobá optimalizácia výkonnosti podporená rozvojom mentálnych schopností, druhým to, aby športovca bavili tréningy, súťaže a zápasy. Na začiatku spolupráce si vždy stanovujeme ciele a tie priebežne kontrolujeme. Takže ak sme tie ciele dosiahli a športovec cíti reálny posun, vtedy vieme, že príprava splnila účel. Hlavne pri dlhodobej spolupráci sa tie ciele menia a sú veľmi flexibilné podľa aktuálnych potrieb klienta.
V poslednej dobe sa predsudky voči psychologickej pomoci začínajú prelamovať, spoločenské diskusie na túto tému sú čoraz otvorenejšie... Všímate si stúpajúci záujem o konzultácie a osobný koučing?
Áno záujem je stúpajúci. Čoraz viac vrcholových aj mladých športovcov alebo rodičov, aj trénerov sa na nás obracia, aby sme im pomohli. Sú však ešte športy, kde je veľký priestor. Napríklad viem, že veľa futbalistov a hokejistov v najvyšších súťažiach má rezervy v mentálnej príprave. Mnohí koketujú s myšlienkou pracovať na tom. Často neurobia ten konkrétny kork, alebo prevážia obavy typu „Čo si budú ostatní o mne myslieť“, obávajú sa toho, že by sa to vnímalo ako znak „slabosti“.
Paradoxom je, že tí najlepší a najúspešnejší nás vyhľadávajú častejšie, ako tí priemerní. Jedným z faktorov úspechu tých top športovcov je fakt, že si uvedomujú nutnosť komplexnej prípravy a dôležitosť mentálnych schopností, napríklad v rozhodujúcich fázach zápasu alebo súťaže.
S akými problémami sa na vás ľudia obracajú najčastejšie, čo dokáže športovcov potrápiť najviac?
Najčastejšia vec, s ktorou za nami chodia, je zvládanie stresu. Minimálne polovica športovcov príde s tým, že sú v súťaži alebo zápase nervózni, cítia sa pod veľkým tlakom a dokážu len veľmi ťažko podať výkon, s ktorým by boli spokojní. Futbalist(k)a alebo hokejist(k)a nedokážu robiť v zápase tie veci, čo na tréningu, tenist(k)a má stuhnuté ruky alebo v rozhodujúcich okamihoch nedokáže zahrať tak, ako vie. Veľa pracujem aj s plavcami, ktorí majú podobné ťažkosti. Lukostrelci, strelci, ale aj parkúrové jazdectvo, šach, šípky... rozsah športov je veľký. Zatiaľ som ešte nepracoval s e-športovým tímom, ale verím, že aj taká príležitosť príde.
Existuje z psychologického hľadiska kľúč k zlepšeniu športového výkonu?
Kľúč existuje. Avšak každý má svoje vlastné kľúče, ktoré otvoria tie jeho dvere. Univerzálny pre všetkých a v každej situácii platný kľúč nie je. Každý potrebuje hľadať tie svoje dvere a tie kľúče, ktoré mu ich pomôžu otvoriť. Samozrejme sú „pakľúče“, ktoré vedia otvoriť viacero dverí. Takým je v športe napríklad koncentrácia na seba a na veci, ktoré sú dôležité pre môj výkon a zároveň ignorovanie vecí nepodstatných. No aj tomu je potrebné sa venovať už na tréningu a v príprave.
