Začínate behať? Alebo rozmýšľate nad tým, že začnete? Mnoho ľudí s behom ani nezačne, pretože majú strach že ich to nebude baviť a po pár dňoch sa jednoducho vzdajú. Ak sa už od začiatku budete vyhýbať základným chybám, behanie bude príjemnejšie a máte väčšiu šancu, že pri ňom zostanete. Pozrime sa na to, aké sú najbežnejšie chyby začiatočníkov.
Ak ste mali v minulosti vážnejšie zdravotné problémy, alebo sú vo vašej rodine prípady ochorenie srdcovo-cievneho systému, neváhajte navštíviť lekára vrámci všeobecnej lekárskej prehliadky. Medzi tieto zdravotné problémy patria napríklad problémy so srdcom, cukrovka, astma, vysoký krvný tlak, problémy s pohybovým aparátom alebo obezita. Lekár vám na základe vyšetrenia odporučí na čo si treba dávať pozor a objasní vám, kde sú vaše limity. Ak máte zdravotný problém, ktorý môže beh zhoršovať (astma), predpíše vám doplňujúce lieky.
Zahriatie a upokojenie svalstva pred behom a po behu je tak isto dôležité ako samotné behanie. Častá chyba začínajúcich bežcov je úplné vypustenie alebo tzv. odfláknutie rozcvičky a strečingu.
Cieľom rozcvičky je pripraviť svaly bežca na náročnejšiu časť tréningu. Nedostatočná rozcvička môže nielen zhoršiť výkon počas tréningu, ale môže zapríčiniť aj vážnejšie bežecké zranenia. Čo by mala obsahovať správna rozcvička? Začnite rozklusaním na cca 10 minút, vďaka čomu rozohrejete svalstvo. Pokračujte dynamickým strečingom celého tela so zameraním na svaly, ktoré dostávajú zabrať pri behu. Po dynamickom strečingu môžete pokračovať bežeckou abecedou alebo behaním 50 - 100 metrových úsekov a postupne zvyšovať rýchlosť behu až kým sa nedostanete k optimálnej rýchlosti, ktorou plánujete bežať celý tréning.
Odbehli ste už stanovený počet kilometrov? Rozhodne nezastavujte na mieste z ničoho nič. Keď viete, že končíte s tréningom spomaľte tempo behu a približne 10 minút vyklusávajte. Úlohou tejto časti tréningu je ukľudniť a urýchliť zotavenie tela po tréningu. Počas strečingu si prekrvíte svalstvo dolných končatín a ponaťahujete poskracované svaly. Po výkluse si dajte 10 minutový statický strečing, počas ktorého nerobte žiadne prudké ale iba pomalé a tiahle pohyby. Regenerácia po behu je dôležitá súčasť tréningového procesu.
Chýb počas samotného behania je viac. Najčastejšou chybou je nesprávne dýchanie. Dýchanie by malo byť bránicové a hlboké, bez dlhšieho zadržiavania vzduchu. Po nádychu nasleduje poriadny aktívny výdych. Technické problémy sú ďalšie chyby pri behaní. Patrí medzi ne pohyb ťažiska hore dole, kývanie tela do strán, predkopávanie a predklonenie. Pred tým, než začnete behať, si pozrite pár videí bežcov, ktorí vám poradia aká je správna technika behu alebo kontaktujte osobného trénera.
Príliš veľká náročnosť tréningu je problémom pri začiatkoch s každým športom. Zlepšovanie fyzickej kondície sa deje postupne a musíte tomu prispôsobiť aj intenzitu tréningu. Pohybový aparát potrebuje čas na to, aby sa prispôsobil záťaži, ktorej ho vystavujete. Nenavyšujte kilometre po pár tréningoch ale postupne. Vymedzte si pár dní (minimálne 1 deň) v týždni na úplné zotavenie a regeneráciu. Tempo behu zrýchľujte postupne až keď si budete istý, že je na to váš organizmus dostatočne pripravený. Okrem behania venujte pár minút týždenne aj posilňovaniu svalstva.
Počas tréningu vylučuje prostredníctvom potu vaše telo väčšie množstvo tekutín. Každý organizmus je iný a neexistuje všeobecné pravidlo koľko by mal človek vypiť počas dňa. Najlepším identifikátorom toho, či ste dehydrovaný je farba moču. Avšak, ak sa aktívne venujete športu, malo by vaše telo denne prijať viac tekutín ako v období, keď ste nešportovali. Okrem pitného režimu ovplyvňuje športový výkon aj strava. Strava je vplýva na celkový zdravotný stav a kvalitu zotavovania sa po tréningu.
Počas behania sa samozrejme vyskytne nejaký ten zádrheľ ktorý vám znepríjemní tréningový proces. Je dôležité ich prekonať a nevzdávať sa hneď s výskytom prvého problému. Behanie je predsa len aj o samotnej motivácii a o správnom nastavení mysle športovca.
