Marián Priadka je slovenský ultrabežec, ktorý sa za pomerne krátky čas dostal medzi špičku vo svojej disciplíne. Za sebou má úspechy na podujatiach ako UTMB, Montreux Trail Festival či Pražská stovka. O Mariánovi taktiež vyšiel krátky film od režiséra Adama Lisého s názvom Cesta na vrchol. V našom rozhovore sa dozvieš, ako začal s behom, na ktoré preteky rád spomína či ako vyzerá jeho tréningový proces.
Majo, je o tebe známe, že ešte pred tým, ako si začal behávať, si žil bujarým spôsobom života ako punker. Aká cesta viedla k takejto zmene a prečo práve beh?
Presne tak. Už od strednej som sa pohyboval v punkovej partii a nasvedčoval tomu aj môj životný štýl. Voľný čas sme radi trávili v prírode, parku alebo krčme, poprípade na koncerte. Opojení alkoholom, tabakom či marihuanou. Boli to krásne roky plné zážitkov a neskutočnej srandy.
Roky však pribúdali a telo mi už dávalo jasné signály, že ak budem pokračovať, nastanú zdravotné problémy. Predsa, po takej párty pred tridsiatkou sa človek spamätáva dlhšie ako keď mal 18 rokov.
K behaniu som sa dostal pomerne neplánovane. Je tomu snáď už desať rokov, keď ma kamarátky vytiahli prebehnúť sa po Trnave. Vtedy sa mi ani nesnívalo, že raz dokážem zabehnúť desiatky kilometrov naraz. Zmeny prichádzali postupne. V prvom rade som prestal fajčiť a obmedzil alkohol na minimum.
Aby som sa nezbláznil, musel som vyvíjať nejakú aktivitu. Začal som sa viac hýbať a jazdiť na MTB po horách. Spoznával som nových ľudí a krôčik po krôčiku sa na mňa nabaľovali nové veci, ako napr. joga a zdravšia strava.
V auguste 2022 si dokončil 170 km preteky s viac ako 10-tisíc metrovým prevýšením na známom podujatí UTMB. Ako si celé preteky prežíval? Bol si spokojný so svojím výkonom?
Na známe UTMB som cestoval o dva týždne skôr s kamarátmi z Čiech, ktorí bežali Echappe Belle. Stanovačka v 1600 m n. m. v nádhernom prostredí bola ideálna na aklimatizáciu. Do centra diania v Chamonix som sa išiel pozrieť až deň pred štartom. Akurát dobiehali bežci z trasy OCC, tak sme fandili.
Podľa ITRA bodov ma zaradili do druhej vlny medzi elite pretekárov. Vidieť a stáť vedľa najlepších svetových ultrabežcov bol obrovský zážitok. Po štarte sa to rozbehlo šialeným tempom. Našťastie som sa nenechal strhnúť tou neskutočnou atmosférou. Predsa len som bežal UTMB prvýkrát a prepáliť úvod by nebolo rozumné. Tisíce ľudí nás povzbudzovali a tú atmosféru treba zažiť. Doprial by som to každému.
Od začiatku pretekov ma však bolel žalúdok. Pravdepodobne zo stresu z veľkého podujatia. Mal som časté kŕče a horko-ťažko som do seba niečo dostal. Dobre sa mi začalo bežať až od polovice trate. V Courmayeur som mal drop bag a suché veci. Kamarát mi povedal, že sa pohybujem okolo 80. miesta, čo nebolo až také zlé a polepšilo sa mi aj trávenie.
Chuť pretekať pribúdala, najmä keď som postupne dobiehal bežcov. Počasie nám prialo a neskôr sa ukázali krásne scenérie trate. Do Chamonix som dobehol na 32. mieste s časom 24 h a 4 min. Teším sa z každých dokončených pretekov.
Ultratrailové preteky sú veľmi náročné na regeneráciu. Ako zvykneš regenerovať po veľkých výkonoch?
Zvyčajne sa preteká cez víkend, no niekedy už v nedeľu idem na nočnú alebo v pondelok na rannú zmenu. Pokiaľ sa nezraním, tak väčšinou som funkčný s miernou svalovicou aj po 100-kilometrovej trati. Snažím sa telu dodať potrebné živiny.
Kvalitná strava, výživové doplnky a zeleninovo-ovocné šťavy. Stravujem sa momentálne vegetariánsky. Mám doma Chi Machine, Mito Light a masážnu pištoľ. Strečing a bicykel sú tiež fajn na rozprúdenie životnej energie.
Z pohľadu stravy si teda vegetarián. Cítiš, že rastlinná strava má citeľný vplyv na tvoj výkon?
Odkedy som začal behávať, tak to išlo ruka v ruke aj so stravou. Upravoval som jedálniček a vyradil som z neho mäso. Môžem si dať aj väčšiu porciu a ľahšie to strávim. Telu treba dodať dostatok živín, aby mohlo podať maximálny výkon a následne sa rýchlo zregenerovalo.
Ako vyzerá tvoj klasický tréningový deň a ako často trénuješ?
Denne zvyčajne behám 10 až 25 km. Cez víkendy zaraďujem aj dlhšie behy. Trénujem 5 – 6-krát týždenne a kombinujem to so silovým tréningom a s MTB. Nabehám približne 100 km za týždeň. Na ultrabežca to nie je veľa, ale dôležité sú aj doplnkové cvičenia.
Na ktoré preteky či športový výsledok rád spomínaš, a na druhej strane, stalo sa ti počas pretekov niečo, čo ti ich celé pokazilo?
Rád spomínam napríklad na víťazstvo v Španielsku v Ultra Sierra Nevada, kde som sa naháňal s legendou Miguelom Herasom, s ktorým sme dobehli spoločne do cieľa. Taktiež sa mi veľmi páčilo aj vo Švajčiarskych Alpách na Montreux Trail festivale. Každé preteky sú niečím výnimočné a jedinečné. Hlavne tá atmosféra, ktorú spravia organizátori, dobrovoľníci a, samozrejme, fanúšikovia na trati je najviac.
Stalo sa mi napríklad, že som zbehol z trate a podbehol hrebeň alebo v hmle minul občerstvovačku, ktorá bola zopár metrov od chodníka. Taktiež zranenia v podobe podvrtnutého členka ma stáli DNF. Stane sa aj to, že sa preteky zrušia kvôli nepriaznivému počasiu, takže to tiež veľmi zamrzí.
Čo všetko obsahuje tvoja výbava na dlhých ultrabehoch a ako riešiš dopĺňanie cukrov?
Na ultrapretekoch býva zvyčajne základná povinná výbava nepremokavá bunda, mobil, fólia, píšťalka, pohár, 1 l vody a hodinky s GPX. Behám za Salomon/Suunto a s výbavou som spokojný. Nosím so sebou bežeckú vestu a paličky a prevažne behám na géloch a magnéziu. Na občerstvovačkách si dám napríklad ovocie alebo čokoládu a na pitie Edgar, vodu, iontový nápoj či Colu.
Čo ti „behá hlavou“ počas dlhých pretekov, ktoré trvajú aj viac ako 20 h?
Je to rôzne. Človek by sa mal hlavne sústrediť na konkrétne preteky. Naštudovať si pravidlá, profil trate a miesta, kde sa budú nachádzať občerstvovacie stanice. Samozrejme, že mám dostatok času na premýšľanie o živote. Aj keby 5-krát pobežíš tie isté preteky, zakaždým bude tvoj príbeh iný. Mne dáva beh určitý pocit slobody a čím som na trati dlhšie, tým je zážitok intenzívnejší.
Nemám problém bežať množstvo hodín sám zahalený v tichu. Keď si na seba vytvorím tlak, musím vedieť pracovať s myšlienkami. V prípade, že nastane krízová situácia sa až vtedy ukáže, ako na tom naozaj som. Človek sa pri dlhom pobyte v prírode spoznáva a mentálne harmonizuje.
Zvykneš okrem behu zaraďovať aj iné športy? A čo silový tréning?
Pred pandémiou som chodieval na jogu. Doma si zvyknem zacvičiť na hrazde alebo lavičke. Spevňujem ruky kvôli tomu, že behávam aj s paličkami a stred tela je tiež dôležitý. U nás v Ikea podniku otvorili novú posilňovňu, tak sa tam občas zastavím. Samozrejme, aj bicykel je súčasťou tohto komplexu a zároveň mojím dopravným prostriedkom v Trnave a okolí. Teraz cez zimu sa chcem učiť lyžovať a skialpovať.
Čo by si poradil človeku, ktorý chce s ultratrailom začať?
V prvom rade si treba vytvoriť bežecký základ. Behať pravidelne a postupne navyšovať kilometre. V mojom prípade to trvalo aj dva roky, kým som sa odhodlal na ultra dobrodružstvo. Samozrejme, je to individuálne. Najlepšie sa človek posúva, keď je obklopený skúsenejšími bežcami. Dobré je prečítať si knihu, pozrieť si zaujímavé preteky a predstavovať si, že ich raz pobežíš.
Aké sú tvoje ciele na rok 2023?
Zatiaľ nemám v pláne konkrétne preteky, ale rád by som odbehol niečo z Golden Trail Series. Keď zdravie bude slúžiť, vyskúšam niečo aj v zahraničí a, samozrejme, u nás od 10 do 170 km.
