Ján Roziak: Nepodlahnite trendu rýchlokvaseného ironmana, bavte sa triatlonom krok za krokom

Ján Roziak je trénerom triatlonu v triatlonovom klube 3NT Bratislava a súčasne koordinátorom juniorskej reprezentácie v triatlone. Keď mal štrnásť rokov, dostala sa mu do ruky ročenka slovenského triatlonu a on si zaumienil, že tento šport raz vyskúša. Definitívne sa k nemu dostal aj „vďaka” zraneniu kolena, pre ktoré nemohol pokračovať výlučne v behaní. „Popri škole (Fakulte telesnej výchovy a športu) som robil osobného trénera vo fitku a súčasne trénoval športové lezenie detí,” - spomína na svoje trénerské začiatky. 

Ktorá z disciplín triatlonu vám v začiatkoch robila najväčšie ťažkosti?

Tak ako väčšine „neplavcov” to bolo pochopiteľne plávanie. Našťastie som vo voľnom čase chodieval plávať a tak to bolo hlavne o trpezlivosti a vyplávaní sa. Veľmi mi pomohla výborná partia, ktorá sa vtedy vytvorila okolo Miša Vargu v triklube FTVŠ.

Ste členom triatlonového klubu 3NT, ktorý úspešne funguje už 8 rokov. Aký je jeho príbeh?

Trinity založili chalani z už spomínaného triklubu FTVŠ. Z pôvodne malého klubu, založeného v hesle bavme sa triatlonom, postupom času vznikol úspešný triatlonový klub ktorý zastrešuje viac ako stovku triatlonistov od malých detí až po seniorov. Každopádne sa naďalej triatlonom bavíme a možno práve preto sme tak úspešní (úsmev).

Aké má členstvo v športovom klube výhody? Je tréning s ďalšími športovcami motivujúci?

Výhod je hneď niekoľko. Napríklad rýchlejšie sa zorientovanie v oblasti triatlonu od samotných tréningov až po preteky. Väčšina klubov organizuje triatlonové sústredenia, ktoré sú vždy vítanou zmenou v príprave. V každom športovom klube by mal byť tréner, ktorý vám poradí v jednotlivých disciplínach triatlonu a pomôže samotnú skladačku pospájať. Tréning v skupine je motivujúci vo všetkých smeroch. Pokiaľ trénujete s dobrou partiou, aj ťažký tréning sa môže stať zábavným a klub sa vám stane druhou rodinou.

Aké vlastnosti by mal mať človek, ktorý pripravuje iných športovcov na súťaže? Čo je pri tejto práci najdôležitejšie?

Určite sú dôležité osobné skúsenosti zo samotného pretekania, teda tréner by mal mať pretekársku minulosť. Pokiaľ má tréner ambíciu trénovať vrcholových športovcov, mal by si prejsť trénerskou „evolúciou”, ideálne od trénovania žiakov, cez dorastencov a juniorov. V triatlone je špecifikom samotné zloženie jednotlivých disciplín. Pretekára musíte pripraviť špičkovo v každej z nich. Pred samotnými pretekmi sa treba pripraviť aj takticky, teda zmapovať súperov pokiaľ je možnosť povedať si kam sa postavíte na štart, v cyklistike zmapovať kľúčové pasáže (vždy si cyklistickú trať prejdem osobne na bicykli a nie raz si z nej robím poznámky) a v behu si prípadne povedať kde nastúpiť. Ako tréner sa snažím vždy vžiť do role mojich zverencov a teda robiť svoju prácu na 100 %. Keď si predstavím, že ako športovec by som sa mal pozerať na niekoho odutého s mobilom v ruke, veľmi rýchlo by som takémuto trénerovi zamával na rozlúčku (úsmev). V neposlednom rade je to schopnosť naučiť zverencov milovať bolesť, teda keď nevládzete, treba vedieť pridať.

Ako by podľa vás mala vyzerať zdravá dynamika medzi trénerom a zverencom?

V prvom rade by mali mať obaja vyjasnené, čo chcú dosiahnuť a aké sú ich možnosti k dosiahnutiu tohoto cieľa. Pokiaľ sú ciele reálne a majú možnosti k ich dosiahnutiu, je predpoklad, že vzťah bude fungovať. Samozrejme, musí fungovať vzájomná chémia a zverenec musí mať pocit nielen odborného a materiálneho zabezpečenia, ale aj celkovej pohody. Triatlon je náročný šport, a preto je dôležité vedomie, že sa zverenec cíti dobre.

Majú o triatlon na Slovensku záujem aj deti? 

Ruka v ruke so záujmom o beh, stúpa aj záujem detí o triatlon, čo je pre tento šport iba dobre. V neposlednom rade sú to často rodičia, ktorí s nami začnú trénovať a časom sa pridajú deti. Niekedy sa to deje aj naopak.

V čom sa líši príprava mladších triatlonistov od tréningu dospelého športovca?

Tréning dospelého športovca s ambíciou úspechu na vrcholnom podujatí je drina, do ktorej treba vložiť na odľahčenie prvky zábavy. Tréning detí by mal byť o zábave, namotivovaní detí, aby sa triatlon stal súčasťou ich života. Najväčšou chybou je očakávať od detí v žiackych kategóriách špičkové výsledky. Je smutné sledovať, keď úspešní žiaci majú v dorasteneckom veku svoj vrchol dávno za sebou.

Podelíte sa s nami o tajný tip alebo radu, ktorú by mal počuť každý triatlonový začiatočník?

Stanovte si reálne ciele a buďte trpezliví. Nepodľahnite trendu rýchlokvaseného ironmana. Bavte sa triatlonom a krok za krokom, rok za rokom sa posúvajte ďalej, kľudne od superšprintu po irona. Prirodzene sa tak triatlon stane vaším celoživotným koníčkom.

Jánovi Roziakovi ďakujeme za rozhovor a celému triatlonovému klubu 3NT prajeme veľa úspechov.