Eufória, že sme so sebou niečo začali robiť, je za vami. Pálenia pľúc a pichanie v boku sa zmenilo na pokojnú myseľ a vaše behanie nabralo na obrátkach. To je tá správna chvíľa prihlásiť sa na vaše prvé bežecké preteky.
Spočiatku skúste taký malý, napríklad päťkilometrový. Možno o rok už dáte dve kolá, celú desiatku. Ďalšia méta? Polmaratón – dokonca aj ten sa dá. Stáva sa to vecou návyku, po každých pretekoch si človek hovorí – už nikdy viac – ale o mesiac už prehliada internetové stránky a rozhoduje sa, kam sa prihlásiť. Po niekoľkých pretekoch prichádza dilema – čo ďalej? Prvou možnosťou je zvýšiť intenzitu tréningov. Je tu predsa maratón, ktorý sa môže stať vašou ďalšou métou. Časové hľadisko dnešného rýchleho života však nepustí a na tréning nie je času nazvyš. Keď sa k tomu pridá pobolievajúce koleno či iná časť tela, automaticky sa pozeráme po iných alternatívach. Druhou možnosťou je športy obmeniť. Duatlon či triatlon boli v minulosti doménou profesionálov. Hoci tento mýtus pretrváva aj v súčasnosti, preteky sa čoraz viac zapĺňajú takzvanými „hobíkmi“. Nejde o žiadne bytosti podobné hobitom z Pána prsteňov. Hobíci – alebo tiež amatérski súťažiaci – prijmú novú výzvu v podobe ďalšieho športu.
Bicykel je prvá voľba - bicyklovať vie takmer každý, veď nejeden si dodnes nesie spomienkovú jazvu na kolene, lakti či brade. No nový rozmer pomáha aj tréningu – hoci bicykel je časovo náročnejší než beh. Dajú sa totiž obmieňať tréningové športy, a tak telo nepreťažíte. Dnes je k dispozícii množstvo pretekov aj pre najpopulárnejšie horské bicykle. Duatlonisti už k triatlonu nemajú ďaleko. Hoci plávanie kraulom je záležitosť zodpovedného chodenia na plaváreň počas celej zimy, aby ste sa slušne naučili zaplávať pol kilometra namiesto štandardnej plavárenskej „žabky“. Dokončiť triatlon sa rovná neskutočnej eufórii z prekonania samého seba. Plávanie dá zabrať rukám, no uvoľní inak preťažený chrbát. Príjemne osviežení schnete v sedle cestného bicykla, no preteky sú aj tzv. crossové – teda v sedle horského bicykla.
Na záver ešte dva okruhy do celkovo takmer 6 km behu na prašnej ceste a tráve. A kto raz zosadol na pretekoch z bicykla a chcel sa rovno rozbehnúť, vie, o čom to je – znovu sa učiť chodiť a hneď potom aj bežať. Ale telo sa podvolí, veď na tréningu ste si to niekoľkokrát vyskúšali. A na záver? Cieľová páska. Čas? Nepodstatný. Lapáte po dychu, beriete do ruky diplom (či skôr po chvíli zistíte, že vám ho tam niekto dal), potľapkanie po pleci od kamarátov, ktorých ste do toho nahovorili, alebo ktorí do toho, naopak, zatiahli vás. Myšlienky na infúzie a kolaps sa menia na nezmazateľný úsmev na tvári a vedomie, že „dnes už nič neurobím“. V cieli si tento pocit poriadne vychutnajte. Je to tá najlepšia droga. Niekedy to nevyjde, príde kŕč, pád, zle sa vyspíte či najete, podceníte tréning. Ale šport učí žiť – lebo aj v živote je to tak, že napriek vytrvalému tréningu niekedy musíme sklopiť hlavu a prijať, že to proste nevyšlo. Možno o rok. A možno to nielen „dám“. Čo keby som si ten tohtoročný čas vylepšil? ;)
