Karol ako dieťa rád listoval v cestovateľských časopisoch. Dnes, v 32 rokoch, má za sebou tri roky bicyklovania naprieč 57 krajinami. Mladý slovenský podnikateľ a dobrodruh sa už o pár dní vráti zo svojej cesty okolo sveta. Karol Voltemár prešiel takmer 67 000 km, zničil 2 bicykle, 16 kolies a 17 reťazí.
Ako si sa na svoju púť pripravoval fyzicky a ako psychicky?
Vždy som bol v fyzickej pohode a venoval som sa množstvu športov. V roku 2009 ma zbrzdila vážna nehoda na lyžovačke v Taliansku. Pol roka som nedokázal chodiť a ďalšie asi dva roky sa kosť na nohe dávala do poriadku. Môj hlavný cieľ bol vrátiť sa späť do aktívneho života. Venoval som sa rekonvalescencii, regenerácii a tréningu. V roku 2010 som aj vďaka tomu zvládol na bicykli vyše 2 600 km v Turecku. To mi dodalo najmä psychickú pohodu a povedal som si, že už je správny čas naplánovať niečo veľké. Napríklad cestu okolo sveta na bicykli, na ktorú som začal udržiavať tréningové tempo vyše 1 000 hodín ročne aj s rekonvalescenciou, ktorá pokračuje neustále.
Zažil si na ceste situáciu, pri ktorej ti život visel na vlásku?
Áno, mal som dve nehody, skončil v Iráne v nemocnici, keď na mňa padla vlečka traktora zvrchu, ale
zachránil ma bicykel a následne pribehlo množstvo chlapov, čo vlečku pozdvihli a vyliezol som.
Čo pre teba znamená cestovanie?
Cestovanie znamená
objavovať nepoznané a zároveň sa učiť o svete na vlastnej koži. Spoznávať ľudí, miesta, krajiny, mestá, prírodu, či len bežné zákutia, kde momentálne som.
Ako prebiehal tvoj bežný deň? Dorazil si do nejakej krajiny, a potom? Koľko si sa tam zdržal? Čítal si si? Spal si? Čo si robil?
V krajinách som bol
od 3 dní až po 4 mesiace, teda ako mi to vyšlo. Naplánoval som si, čo chcem vidieť, kam ísť a pokračoval som. Bicykloval som krajinou, niečo odfotil, niekde som nakúpil a večer riešil jedlo, ubytovanie. Občas som si doprial
zopár dní voľno. Cestoval som aj bez bicykla, takže moje spôsoby prepravy boli aj pešo, turistika, stop, autobus, vlak alebo jachta. Posledné mesiace som sa snažil
po večeroch pracovať, takže som hľadal ubytovanie, aby som stihol pripraviť prezentáciu, fotky a stíhal
veci okolo firmy zastabilizovať pred príchodom.
Koľko kilometrov si odbicykloval a do akej miery zmenilo denné športovanie v takom množstve tvoju postavu?
Moc nie, snažím sa byť
na rovnakej váhe. Extrémne som schudol po Indii, kde som mal problémy s nekvalitným jedlom a potom som schudol až na 64 kg, ale držím si plus mínus 70 kg celý život, ale teraz po chorobe v Holandsku bicyklujem už len tak jemne
do 100 hodín mesačne, takže už priberám.
Vieš, v akom stave sú teraz tvoje kolená, kĺby?
Fungujú, ale po tej v nehode neviem. Celkovo po ceste idem na
komplexné prehliadky, tak uvidím, sám som tiež zvedavý.
Strava športovca musí byť pestrá a nutrične vyvážená, dokázal si si ju zabezpečiť na cestách?
Niekedy si podarilo aj
dobre najesť, ale nie asi vždy ideálne. Priateľka mi občas nejakú
výživu z domu doniesla, vitamíny a minerály, ale to vydrží vždy len chvíľku. Všetko je to o krajine, kde som prechádzal a možnostiach tam.
Mal si svalovicu? Čo ťa hnalo dopredu?
Svalovicu? To je veľmi individuálne, ale po ťažkom dni, teda skoro každý na bicykli v kopcoch, ma vždy
boleli nohy. Nastúpal som takmer pol milióna metrov výškových. Dopredu ma nič neženie, to nie je o hnaní, ale
o vychutnávaní si radosti z pohybu, cestovania, až do momentu ako na ceste nejde o život, to už nie je radosť, ale cieľom je dôjsť živý.
Ako sa chystáš zužitkovať túto životnú skúsenosť?
Určite v živote, lebo
skúsenosti a to, čo vieme nám nikto nezoberie a je to to najdôležitejšie, čo máme. Už to len vhodne použiť, ale najskôr si to skúsim uceliť a neskôr možno spísať tento príbeh, ktorý bol
mojou cestou života do knižnej podoby. Určite budem robiť niektoré fotografie vo forme kalendárov alebo vo veľkom rozmere na cestu.
Sledujte Karolov projekt - cesta okolo sveta na bicykli
Ak sa s ním chcete
stretnúť osobne, využite príležitosť počas
nasledujúcich podujatí v Prahe, Bratislave, Košiciach a Prešove.
